Pýtam sa celkom seriózne, lebo z vyjadrení niektorých aj žien vyplýva, že sa nesvojprávne cítia samé. Teda ani nie ony, ako za také považujú ostatné ženy. A čo spôsobilo opäť ten rozruch? Registrácia potratovej tabletky na Slovensku.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv zaregistroval na lekársky predpis potratovú tabletku Medabon k 30.10. 2012 a potratovú tabletku Mifegyne k 30.12. 2012. Nie som si celkom istý terminológiou, pretože citujem z blogu bývalej poslankyne Európskeho parlamentu v období 2004-2009 za SDKÚ-DS. Sám som ale presvedčený, že „potrat“ je samovoľná reakcia tela, ktorým sa končí tehotenstvo ženy a akýkoľvek vonkajší zásah, ktorý vedie ku skončeniu tehotenstva, sa nazýva „Umelé prerušenie tehotenstva“, skratkou UPT. No ale akú objektívnosť môžem čakať od černokňažníkov, používajúc viac vieru ako rozum.
Dotyčná exposlankyňa (ktovie, čím sa živí teraz, dúfam, že už ju nemusím platiť zo svojich daní) Zita Pleštinská na svojom blogu dokonca píše otvorený list ministerke zdravotníctva, aby vyjadrila svoje pobúrenie nad registráciou tohto medikamentu. Zámerne nepíšem lieku, lebo si myslím, že to liek nie je.
Čo budem viacej písať. Táto žena, ktorej potrat ani UPT nehrozí, lebo takých zúfalcov na Slovensku nemáme, čo by ju spontánne alebo nasilu oplodnili, sa odvoláva na Ústavu, odvoláva sa na právo nenarodeného dieťaťa, ale upiera právo (budúcej) matke, žene. Nedovoľuje jej rozhodnúť sa slobodne, či bude tehotná alebo nebude a pritom sa nezaujíma, za akých okolností došlo k otehotneniu. Či to bolo láskyplné objatie, poblúznenie mysle, slepá poslušnosť brutálnemu manželovi či pri znásilnení.
Ženy, ktoré aj v tomto bananistane majú právo voliť, majú právo vlastniť vodičský preukaz a ktoré nesmú byť diskriminované pri uchádzaní sa o zamestnanie, hoci by to bola práca banského záchranára alebo kopáča kanálov, nemajú podľa tejto ženštiny a jej podobných kléro-násilníkov právo slobodne sa rozhodnúť, že za istých okolností ukončia svoje tehotenstvo.
Čo je zaujímavé, že takíto ľudia nedeklarujú demonštratívne svoje rozhodnutie vzdať sa takýchto možností, ale nútia úplne iných a cudzích ľudí, aby uplatňovali zásady, ktoré oni samy vyznávajú (ale sa ich nedotýkajú). Keby aspoň prejavili verejne svoju vôľu osvojiť si „nechcené“ dieťa a postarať sa o jeho výchovu vo svojej rodine, zafinancovať jeho mladosť a vzdelávanie. To nie, ale iných nútiť budú.
V podstate sa starajú iným do života, sami nenesú žiadnu zodpovednosť, len si prihrievajú svoju politickú polievočku, či skôr pomyje, na úkor cudzieho nešťastia.
Alebo si snáď niekto myslí, že žena podstupuje UPT z nejakej roztopaše?