Dostal som sa do situácie, ktorú neprajem zažiť nikomu. Čakal som niekoľko hodín na obhliadajúceho lekára. A keď konečne dorazil, tak v situácii, kedy máte hlavu plnú iných myšlienok, som sa stretol s prístupom, ktorý ma riadne rozhodil. Komunikujete s človekom, s ktorým sa komunikovať nedá. S Ukrajincom.

Už to, že v okresnom meste nie je lekár, ktorý by túto smutnú povinnosť vybavil rýchlo, je strašné. Niekoľko hodín čakáte, kedy príde človek pánbohvie odkiaľ, ktorý sa v meste nevyzná, nepozná ulice a blúdi. Keď konečne dorazí a dovediete ho na miesto jeho práce, tak zisťujete, že mu nerozumiete alebo on nerozumie vám. Nakoniec vám to dôjde. On nie je náš, on nie je Slovák, je to Ukrajinec!

Niečo sa vás opýta, len mu nerozumiete čo chce. Musíte ho nechať trikrát zopakovať otázku, aby ste porozumeli, čo sa pýta. Pritom máte pred sebou telo, ktoré ešte pred pár dňami bolo veľmi blízkou osobou. V hlave sa vám preháňajú spomienky aj myšlienky, čo bude treba v najbližších dňoch zabezpečiť. Potrebujete, aby lekár urobil čo je potrebné, rýchlo a citlivo, s porozumením. Ale rozumieť mu nie je! A keď mu odpoviete, nerozumie on vám! Musíte mu to trikrát zopakovať, lebo nepozná slovenské slová. Keď mu na jednoduchú otázku odpoviete jedným slovom, ktorému by každý Slovák porozumel, tak lekár si to nechá zopakovať, kým vám dôjde, že mu to musíte vysvetliť. Ale vysvetľujte niečo, keď vám hrdlo zviera žiaľ i hlboký smútok a oči takmer nevidia, ako sa snažia z posledných síl zastaviť príval sĺz.

Potom dáte doktorovi kartičku poistenca a on začne vypisovať tie papiere. S hrôzou pozeráte, ako ani meno a priezvisko nevie z kartičky odpísať. Upozorníte ho na chybu v mene a on odvetí, že to je jedno! Nie je Slovák, nepozná naše ani české mená, nevie ich opísať ani im nerozumie a je mu to jedno! Ani na poslednú cestu nevedia odprevadiť správne! Dokonca nevie správne z občianskeho preukazu bez chyby odpísať názov veľkého českého okresného mesta. Mená píše tak, ako sú u nich na Ukrajine zvyknutí. Nerešpektuje naše reálie, lebo ich nepozná.

Taká banalita. Povie: „Ukážte mi lieky (ktoré bral nebohý).“ A odvetíte „Za vami.“ A trikrát sa opýta a trikrát mu odpoviete, kým vás rozzúri, že z vás vyletí: „Za vami, na linke, kurva, veď vám to vravím tri razy, že sú za vami, čo ste sprostý?“ A je Vám ľúto, že ste sa v tejto smutnej a bolestnej chvíli nechali vytočiť niekým, komu je jedno, kto tu leží na zemi, jemu jedno, kde sa narodil a je mu jedno, ako sa volá. Lebo nie je váš, nie je Slovák, nepozná nás. Nepozná slová, nepozná reč, len je lacný.

Je to hanba tohto štátu, že nechce slušne zaplatiť slovenských lekárov, ale najíma lacnú a sprostú pracovnú silu aj pre chvíle, ktoré sú ťažké pre každého. A ešte im ju sťažuje takýto bastard. Kedysi k mŕtvemu prišiel lekár z pohotovosti alebo obvodu. Dnes na obhliadku mŕtvych máme špecializovanú firmu, iste štedro platenú z našich daní, ktorá to fláka lacnými Ukrajincami. Je to facka slušným občanom Slovenska a ten, kto to vymyslel a schválil, by si zaslúžil byť súdený za vlastizradu.