Technológie dovoľujú písať každému. Nie len diskusie pod článkami internetových denníkov, magazínov a blogov. Založiť si vlastný blog je jednoduché. Alebo profil na Facebooku a hneď môžete zverejňovať nie len statusy o rannej stolici a poobednej káve, ale aj sprevádzať ich fotkami svojho mačiatka, svojej kočky alebo čo ste mali na večeru. Tak prečo potom radšej platím hosting, učím sa spravovať wordpress, ale stále nepíšem na Facebooku, nedávam tam svoje fotky a prečo by ste to nemali robiť ani vy?

Keď si založím vlastný blog na vlastnej doméne a vlastnom platenom alebo bezplatnom hostingu, sám určujem, čo kedy napíšem, akú fotku priložím a keď si to rozmyslím, môžem to zase zmazať. Nahnevala ma priateľka a stala sa bývalou? Na truc zavesím na web nejakú jej nie veľmi podarenú fotku. Keď ma vezme na milosť, článok zmažem, fotku odstránim a modlím sa, aby jej niekto nepovedal, že tú fotku u mňa na webe videl.

Myslíte si, že to tak funguje aj na Facebooku? Skutočne? A čítali ste si podmienky používania Facebooku? Tak si isto pamätáte, že ste súhlasili s tým, že ak obsah odstránite zo svojho profilu, v skutočnosti sa nezmaže, len prestane byť zobrazovaný. A iste si pamätáte aj to, ako je to s autorskými právami k nahraným fotkám, však?

Keď „nájdete na googli“ obrázok, ktorý sa vám hodí do vášho postu na blogu, môžete v prípade veľkého úspechu vášho článku očakávať email od autora fotografie alebo jeho právnej kancelárie, ktorá ho zastupuje, prípadne zastupuje fotobanku, ktorá má práva na predaj fotky, že ste porušil autorské práva a z požadovanej cifry sa vám zatočí hlava. Nie len filmy z Holywoodu a eMPéTrojky, ale aj fotky a videá z mobilu a aj tento text sú autorské diela a podliehajú ochrane, nikto vám nemôže vaše „diela“ len tak kopírovať a používať ich.

Okrem Facebooku.

Ako je to možné? Lebo ste mu to dovolili. Súhlasili ste s tým, že obsah, ktorý ste nahrali, môže byť ďalej použitý. A nie len Facebookom ale aj spolupracujúcimi firmami. Prekvapilo by vás, keby sa vaša fotka „Ja a moja baba pod Rozsutcom“ objavila v reklame na balónové lety, čokoládovú tyčinku alebo vložky? Možno by vás to aj potešilo, ale vo svete reklamy by autor fotky za takéto použitie dostal slušný balík dolárov alebo euráčov. Koľko vy?

Keď viete fotiť, alebo sa vám aj podarí len jedna fotka, tak pri predaji na komerčné použitie vždy viete, kam tá fotka pôjde, kde sa objaví. Chceli by ste účinkovať v reklame na porno server? No, nie každému je príjemná predstava, že sa jeho tvár objaví v tejto súvislosti. Váš šéf je možno seriózny človek, a možno si večer pozerá prasačinky. A ráno Vás prepustí z práce. Ja viem, on je väčší hajzlík, keď to pozerá, ako vy, ktorého fotka sa tam dostal bez vášho vedomia, ale viete ako je to, väčší pes *ebe. A vysvetľujte susedom…

Jednoducho sa mi nepáči, že táto sociálna sieť si môže dovoliť veci, ktoré sa priečia dobrým mravom aj zdravému rozumu. Len preto, že si to dala do svojich podmienok používania, ktoré skoro nikto nečíta, len ich odklikne. Posledná úprava (zhoršenie ochrany používateľa) prebehlo na jar 2015, zaregistrovali ste to? Obsah, ktorý ste nahrali a chcete odstrániť, nezmizne. Nedá sa fyzicky zmazať, neprestane existovať. A dokonca ho môže niekto používať. Nemáte nad tým kontrolu. A niekto na tom zarába bez toho, že by sa s vami podelil.

Facebook má obrovské zisky. Myslíte si, že len z toho, ako sa vám na pravej strane obrazovky objavujú stupídne reklamy na veci, ktoré nepotrebujete? Hovorí sa, že predávajú fotky aj do reklamy. Keď bežný fotograf fotí človeka a jeho tvár sa má objaviť v akomkoľvek médiu, musí byť doložený písomný súhlas modela/modelky aj s určením použitia. Samozrejme doprevádzaný príslušným šekom. Kedy vám Facebook poslal nejaké peniaze?

Povrchnosť je samozrejmosť

Veľa ľudí, ktorí na Facebooku publikujú, tvrdí, že to robí preto, lebo tam má vysokú čítanosť, ktorú by na vlastnom blogu budovali dlho. Systém lajkov a priateľov zabezpečí, že sa nový príspevok na vašom profile zobrazí aj iným ľuďom.

Bejvávalo.

Facebook neustále znižoval percento ľudí, ktorí váš príspevok videli aj vtedy, keď neboli práve na vašej osobnej stránke. Dnes sme sa dostali do situácie, že ho vidí cca 7% ľudí. Ešte vlani ste mohli počítať s 15 percentami. Prečo?

Ak máte sto priateľov a napíšete správu, že darujete šteniatko do dobrých rúk, prečíta si to sedem ľudí. Ak o týždeň chcete darovať staré kreslo niekomu na chatu, uvidí to iných sedem ľudí. Že ste sa rozhodli s priateľkou zasnúbiť sa dozvie ďalších sedem ľudí. Že vám nikto negratuluje? Nikto to nevie…

Chcete, aby to vedelo viacej ľudí, všetci priatelia? Aj a tí, ktorí ešte nie sú vaši priatelia? Chcete zverejniť správu pre tisícky ľudí? Zaplaťte. Preto.

A to nehovorím o tom, že pri terajšom systéme „každý s každým kamarát“ je aj pri siedmych percentách tak veľa príspevkov na timeline, že ľudia si prečítajú jeden odkaz za druhým a po chvíli zabudnú, čo čítali. Máte na Facebooku stránku o pestovaní Bonsai? Myslíte si, že bude hojne navštevovaná? Skúsenosti ukazujú, že si ľudia kliknú na odkaz, prídu k vám prečítajú si post a kliknú „Späť“ a už klikajú na iný odkaz, aby tam urobili to isté. V podstate ich nezaujíma, čo píšete, čo vás trápi alebo čo vás zaujíma. Ich zaujíma, čo je nové. Čo to je je jedno. Takže áno, kliknú, prečítajú a odídu.

Dokonca keď máte na facebooku odkaz na článok na webe mimo facebook a na nástenke zverejníte krátky text a odkaz, tak z tých sedem percent si pár ľudí si klikne, príde na web, prečíta článok a vracia sa späť na facebook hľadať iný nový odkaz. Mám overené, že hoci je to blog na tému, ktorá tých ľudí zaujíma, sami aktívne hľadajú o téme informácie a poznajú váš blog, tak nie sú schopní prečítať si súvisiace články na blogu uvedené pod článkom, ale vracajú sa na Facebook. A potom vám pri osobnom rozhovore vravia, že by chceli info… ktorú máte na webe. Ale keďže sa im neobjavila na ich Timeline, tak pre nich táto informácia vo vašom článku na blogu zostala utajená. Čo nie je na (ich) facebooku, to neexistuje. A nie je to tam, lebo ste Faceooku nezaplatili.

Je to presne ako keď niekto povie, že nemôže byť sám, že potrebuje ľudí a potom sa prechádza po námestí, kde sú tisícky ľudí, ale nikoho nepozná, s nikým sa neporozpráva. Stratený sám medzi tisíckami. Nie je lepšie byť v malom meste, kde sú len stovky ľudí ale poznám ich, môžem s nimi prehodiť pár slov, cítiť sa dobre medzi svojimi?

Publikovať na Facebooku je drahé

Keď si chcete len tak „plácat játra“ a ventilovať každú hovadinu bez ohľadu na to, či to niekoho zaujíma alebo nie, kľudne píšte ďalej na facebooku. Ak máte pocit, že vaše info sú zaujímavé alebo dôležité a sem tam pridáte vlastnú fotku, to by som si rozmyslel. Ani tisícky priateľov v zozname vám nezabezpečia vysokú čítanosť vašich textov.

Ak totiž chcete, aby vás čítalo veľa ľudí, musíte zaplatiť. Nie je to veľa, pár jednotiek eur za článok. Ak píšete dva články týždenne, tak do päťdesiat eur mesačne sa vojdete. Ak nepredávate čačky-mačky alebo obnosené šatstvo po deťoch (a teda zarábate na Facebooku), tak za tie peniaze môžete mať doménu a hosting svojho blogu na viac, ako rok. Za ten rok si aj bez reklamy cez Google a Seznam svojich čitateľov nájdete a ak píšete naozaj dobre, tak na reklame na webe ešte aj zarobíte. Pravda, na to už by ste mali mať firmu a byť osoba identifikovaná pre DPH.

Tak prečo by som si mal nechať kradnúť obsah a ešte aj platiť za to, že si to niekto prečíta? Niekto, koho to možno ani nezaujíma, ale je to „nové“. Keď to môžem inde písať pre ľudí, ktorí to čítajú radi a ešte byť za to platený.