Katastrofa s utečencami zamestnáva politikov. V Líbyi čakajú stovky tisícov utečencov, aby sa dostali do Európy. „Ide o naozajstné sťahovania národov“, hovorí Elmar Brok, europolitik CDU. Záchrana utečencov zo Stredozemného mora je síce dôležitá, ale nepomôže to riešiť situáciu. „Aj keby sme nasadili ešte viac lodi, budú v Líbyi čoskoro čakať rovnako 2 milióny ľudí.“

Už pred rokmi boli politici varovaní, že zvrhnutie Kaddáfího, ktoré iniciovali Spojené štáty, bude mať za následok, že padne zavedená prax, totiž dlho bezpečná južná hranica EÚ. Existovala zmluva s Líbyou, že tá bude prípadných utečencov zhromažďovať v utečeneckých táboroch a vracať ich potom do ich domovských krajín. Kaddáfí bol diktátor, ale garantoval poriadok v krajine podľa určitých pravidiel, teraz je tam chaos a vojsko. „To, čo teraz prežívame, je následok vojenského nasadenia, ktoré zvrhlo Kaddáfího režim, ale na jeho miesto nedosadilo nič iné.“ Zdá sa, že varovné hlasy pred nebezpečnou vlnou azylantov nebudú vypočuté podobne ako tie, ktoré varovali pred zvrhnutím Kaddáfího.

V minulom týždni sa ministri zahraničia zhodli na svojom spoločnom rokovaní, že kríza s utečencami sa dá vyriešiť len tým, že sa stabilizuje situácia v Líbyi. Ale ako to urobiť, to, ako sa zdá, nikto nevie. Jeden návrh – zničiť vlečné lode, ktoré prepravujú utečencov. Ale je otázne, či je možné boji proti nim vyhrať. Ide len o výmenný obchod.

Za desaťtisícami migrantov, ktorí prídu každý rok do Európy, sa už skrýva organizovaný priemysel, ktorý za každého utečenca inkasuje až 10 tisíc Eur. Zisk z tohto obchodu predčí len výťažok z obchodu s drogami. Kto získava týmto spôsobom peniaze? To sa musíme najprv pozrieť na to, z ktorých krajín utečenci pochádzajú. Utekajú väčšinou z krajín, ktoré boli uvrhnuté do zmätkov a rozvrátené takzvaným Arabskou jarou. Tam nachádza uplatnenie priemysel založený na utečencoch. Verbuje ľudí a sľubuje zlatú budúcnosť v Európe. A miestne médiá to dokonca podporujú.

To sa týka aj čiernej Afriky. Ľudia odtiaľto musia prejsť Saharou a tam ich zomrie ešte viac ako v mori. O tom však médiá mlčia. Lode s utečencami pristanú v Taliansku. Talianske úrady ich vybavia potrebnými dokumentmi. Ich cieľom je Nemecko.Tam prídu títo ľudia do táborov a záchytných staníc, oboje je už preplnené. Aj nemocnice a úrady, hoci je tu dobrá vôľa poskytnúť pomoc.Tu si utečenci až teraz uvedomujú, že boli oklamaní a žiadna zlatá budúcnosť ich tu nečaká. Nie je teda divu, že dochádza k výbuchom nespokojnosti a k sociálnym nepokojom.

Kto však uvádza toto všetko do pohybu? Teda rozhodnutie utečencov, motiváciu tých, ktorí majú z tohto priemyslu zisk a dokonca aj motiváciu tých, ktorí v hostiteľských krajinách chcú poskytovať pomoc. Utečenci prekvapivo informujú o tom, že dopravné lode plávajú pod americkou vlajkou. Toto sťahovania národov teda režíruje americká vláda, za ktorou stojí finančná oligarchia.

Čo ale vedie Spojené štáty k tomu, že umožňujú infiltráciu utečencov do Európy? Sú to milé humanitárne dôvody? Asi sotva.Protože svoje hranice si chránia USA absolútne a nemilosrdne. Napr. hranicu s Mexikom tvorí plot, ktorý je vysoký päť metrov a tiahne sa v dĺžke viac ako 3 100 km. Okolo plotu operuje 17 tisíc strážcov. Majú k dispozícii lietadlá, vrtuľníky, kamery a prístroje, ktoré zaznamenávajú otrasy pôdy. Tým všetkým sa bráni USA proti ilegálnym prisťahovalcom. Koho pristihnú, toho zatknú a bez milosti posielajú späť. K nám ale USA lode s utečencami posielajú.

Ako by asi americká vláda reagovala, keby talianske alebo francúzske lode do Ameriky privážali utečencov z Mexika? To je kľúčová otázka, ak problematiku utečencov chceme skúmať. Táto americká stratégia totiž prináša Európe existenciálne problémy. A to by bolo v USA rovnaké. Preto si tam hranicu nepriedušne uzavreli.

Umelo zinscenovaná katastrofa s utečencami sa teda javí ako moderný spôsob vojny, ktorú vedie USA za podpory finančnej oligarchie, ktorá za tým stojí. Dalo by sa to vyjadriť aj tak, že najprv padali bomby v Líbyi a teraz v Európe padajú, obrazne povedané, len utečenci. Ale vyvoláva to tiež vysoko explozívny problémy. Je to subtílne dômyselná hospodárska a finančná vojna, ktorá je vedená proti Európe a špeciálne proti Nemecku.

Je to ale aj sociálna vojna, ktorá týmto spôsobom zasiahne cielenou infiltráciou rodiny, pracovné miesta, kultúru a vzdelanie. Cieľom tejto vojny je rozpustiť Európu ako politickú, hospodársku a kultúrnu veličinu. A vznikne obrovská destabilizované európska kaša. Rozleptávajúcí chaos, ktorý sa dá zaradiť do poriadku globálnej finančnej oligarchie Nového sveta. K tomu by národné štáty Európy neboli nikdy ochotné pristúpiť. A toto sú teda kvety Arabskej jari?

O tom sa, vážení čitatelia, určite oplatí premýšľať.