A toto dokáže povedať mladá ambiciózna vysokoškolsky vzdelaná vedúca oddelenia, aby vzápätí odsekla:“Nerušte ma, teraz si to čosi rátam“. Tomu hovorím príklad z praxe, sedí ako riť na šerbeľ.

Neviem, kto s tou hlúposťou prišiel ako prvý, ale odvtedy sa to traduje a šíri ďalej. Bez toho, že by si to niekto overil. Tak ako všetky múdrosti a postuláty posledných rokov. Žiaľ, v jednom musím súhlasiť so svojím dlhoročným automechanikom. Nikto ešte takú ženu nevidel, čo by dokázala robiť viac vecí súčasne.

A možno je to ako s Windows. Keď prišli na trh hovorilo sa, že dokážu pracovať na viacerých úlohách súčasne. Dovtedy totiž v DOSe ste museli jednu úlohu ukončiť, aby ste druhú mohli spustiť. Jednak by ste z dvoch pustených programov na monitore jeden vôbec nevideli, jednak výkony vtedajších nadupaných „dvaosemšestiek“ mali výkon menší, ako dnešné smart hodinky. Lenže keď ste na tých úžasných nových strojoch s ešte úžasnejším novým operačným systémom spustili viacero programov, ukázalo sa, že nejde o skutočný multitaksing. Teda že nedokážu robiť viac vecí naraz. Ale ide o preemptívny multitaksing, teda, že jednu rozpracovanú úlohu „uložia k ledu“ a začnú robiť na inej. A ak ich výkon a pamäť dovoľuje spustiť päť úloh, počítač pracuje na tej jedinej, čo je na očiach, ostatné sú v pozadí a stoja. Čakajú na strojový čas a na záujem operátora.

No ale to je dnes „moderné“ priraďovať zaužívaným výrazom nové významy. Často opačné. Hovorí sa tomu Newspeak, ale je to prachsprostá manipulácia.