Moji znalci už vedia, že málokedy sa pýtam otázku, na ktorú nepoznám odpoveď. A na túto konkrétne poznám dve odpovede, obe z vlastnej skúsenosti. Z čias, kedy som bol mladší a mladý. Preto ma prekvapuje, že dnes to môže byť problém, najmä pre ľudí starších vekom aj služobne. A o to viac, že som tých ľudí poznal osobne.

Mnohí ľudia si mýlia logiku a logistiku. Hoci to nemá k sebe tak ďaleko ako obľúbené české „holínky či hodinky, všechno se to natahuje“. Skrátka logistika, teda „presúvanie škatúľ“ nech už sa jedná o výrobky, alebo sťahovanie firmy, vyžaduje dosť logiky. Pretože aj tu je dôležité, čo je cieľom.

Každý vedúci pracovník, na akomkoľvek stupni riadenia, vyžaduje plnenie úloh na svojom úseku. A to platí aj v prípade, že sa úsek sťahuje. Je jedno, či do vedľajšej budovy, na iné poschodie alebo je to iná lokalita. Takže ten, kto sťahovanie vymyslel, by to mal dobre naplánovať. Tak, aby to čo najmenej zasiahlo do chodu firmy, aby to čo najmenej obmedzilo prevádzku a výkonnosť.

Takže keď som náhodou stretol bývalého kolegu, tak na obligátne „Ako sa máš“ som sa dozvedel, že po naozaj dlhom období, keď za tie roky ohlasovania už tomu nikto neveril, sa ide rekonštruovať hlavná administratívna budova. Keď už najatý šéf, dlhoročný pracovník, ktorý začínal od piky, ide do dôchodku a aj majitelia by už mohli. Stavajú si pomník? Celé roky nechali ľudí pracovať v budove zo šesťdesiatych rokov, kde ľudia na WC radšej v práci nechodili a zapnúť rýchlovarnú konvicu bolo riziko pre počítač, že ho resetne…

Budova má samostatné štyri bloky, z ktorých tie tri menšie sú už po rekonštrukcii, takže ma napadlo, že sa dá nasťahovať kancelársky personál, lebo o ten ide, do týchto troch blokov. Už cez kovid sa podarilo pár ľudí umiestniť na odlúčené pracoviská, bližšie k ich bydlisku, lebo všetko ide po sieti a keď už tam tie pracoviská sú, dve kancelárie to už je brnkačka.

No nie, vodopád sťažností pokračoval tým, že po ohlásení „Akcia sťahovanie“ bol pokyn najvyššieho najprv „Každý si nájde svoj kútik, kde bude rok pracovať“. To sa mi zdvihlo obočie prvý raz. No tie tri menšie moduly nie sú povolené. Prosím?, druhý raz som zdvihol obočie trochu vyššie. Neskôr prišiel pokyn, že sa termín sťahovania skracuje o mesiac a bude to na skoro opačnom konci mesta, kde majitelia vlastnia ďalší podnik.

OK, viem si predstaviť presťahovať serverovňu, veď som ju trochu rozširoval za tie roky, čo som tam pracoval, keď sa pripravia elektrické rozvody a klimatizácia, káble do kancelárií už sa „nejak“ naťahajú na to dočasné provizórium, a aj wifina pomôže. Ale nie, vraj o týždeň pokyn, že presun do inej budovy v inom kúte mesta. A bez nábytku!

OK, žijeme digitálnu dobu. Ale že by ekonóm, účtovník, mzdár, pokladník a kdejaký vedúci útvaru dnes mohol pracovať len na počítači za písacím stolom bez papierových podkladov a dokladov? Veď túto agendu „obehu dokladov“ elektronicky som sa márne pokúšal vo firme začať zavádzať, lebo proti vedeniu sa ísť nedá, kope. Kovid-nekovid. Pre objektivitu, ani iné firmy to veľmi nechcú, nejak neveria „elektronickému“ podpisu schvaľovateľa.

Sťahovanie v pracovnej dobe si zabezpečia sami pracovníci, veď firma vlastní valník. Prosím? To tie útle ženy budú vykladať svoje písacie stoly a stohy papierov na vysokú korbu? A počítače si zbalia do kabelky?

S fungovaním tej firmy mám svoje skúsenosti. OK, hlavný produkt, služba, fungovala OK, podľa mňa na 99,9%. Dokonca aj nejaké ISO tam bolo, lebo muselo byť. A pri tom plánovaní, organizovaní, evidencii, kontrole, overovaní dokážu vyplodiť toto? Tak to je presne v štýle toho, ako fungoval zvyšok firmy, ktorý nebol za bránou vidieť. Som rád, že dnes v tej firme nie som, ja som už totiž dvakrát veľkú firmu sťahoval.

Dá sa to aj lepšie

Nemal som ani tridsať, keď ma to v biznise prvý raz vypľulo do riadiacej funkcie, darmo som sa zašíval za počítačmi. Veľká firma okresného formátu prechádzala transformáciou jednak na akciovku, jednak sa profilovala v branži na menšiu a viac špecializovanú. Môj predchodca stihol okrem iného prepustiť tretinu zamestnancov a druhá tretina našla útočisko v špecializovaných satelitných dcérskych spoločnostiach. Z dvoch veľkých susediacich areálov (rozmach za socializmu) bol jeden zbytočný. Okrem iného kúriť, svietiť, upratovať…

Naplánoval som rekonštrukciu menšej budovy, vytvorenie nových kancelárií. Keď bolo všetko hotové, nadišiel týždeň „Akcia guľový blesk„. Firma mala dosť robotníkov, ktorých vedela uvoľniť na sťahovanie, rovnako tak vhodné menšie dodávkové auto. V tom čase počítače neboli v sieti, tak stačilo mať elektrinu v kancelárii. A pracovníci dopredu vedeli, kde budú ako sedieť a sami sa na plánovaní zúčastňovali. Nemali to za trest, mali ísť do lepšieho.

V pondelok na poludnie v prvej kancelárii vypli počítače, začali baliť a nakladať. Po prevezení do novej kancelárie pokračovalo rozloženie nábytku (dopredu rozplánované) a rozloženie vybavenia aj šanónov. Druhý deň dopoludnia niektorí ešte dokončovali prípravu svojho pracoviska a na poludnie zapínali počítače a boli schopní naplno pracovať. To už sťahovací tým balil inú kanceláriu. V pondelok nasledujúci týždeň bola celá administratíva presťahovaná, bližšie k produkcii, takže okrem iného, ako sú svetlejšie a novšie kancelárie, bolo oveľa bližšie ku kolegom.

Aby sa ľudia pri sťahovaní „neflákali“, bol starý priestor termínovo zmluvne postúpený novému nájomcovi. Takže vlastne nebolo možné sťahovanie sabotovať alebo odkladať 😉 Skrátka a dobre za jeden týždeň bola komplet administratíva presťahovaná prakticky bez prerušenia prevádzky firmy a to tie „kancelárske krysy“ v podstate len dozerali a komandovali robotníkov, sem tam zobrali nejakú škatuľu s papiermi. Pohoda tabáček.

Nevstúpiš dva razy do tej istej rieky

Oveľa neskôr, ale aj to je už dávnejšie, som mal možnosť presťahovať ešte väčšiu firmu druhýkrát. Majiteľ kúpil veľkú budovu na okraji mesta aj s veľkým areálom, lebo malá firma sa rozrástla a bola porozhadzovaná po niekoľkých prevádzkach v okrese. Najprv samozrejme prebehla rekonštrukcia a ako vrchný ajťák som mal možnosť do plánov čo-to povedať. Takže elektrikári pod mojím dozorom naťahali sieťovú kabeláž, môj tým pozapájal zásuvky aj veľký rack v novej serverovni a aby sme sa vyhli budúcim kecom typu „to sme vtedy nevedeli“ sme veľkoryso naťahali káble do každej kancelárie s rezervou nie len pre PC, ale aj iné sieťové zariadenia a plánovanú IP telefónu. Pri plánovaní kancelárií a osôb v nich boli samozrejme prítomní vedúci útvarov a významní pracovníci. A do priestorov bol zakúpený nový nábytok, takže sa sťahovali len počítače a obsah skríň a zásuviek

Keď bolo všetko hotové, siete zapojené a otestované, prišlo veľké sťahovanie, samozrejme pod gesciou veľkého šéfa, aby nikoho nenapadlo špekulovať. Na poludnie v piatok ja so svojím malým týmom sme povypínali počítače postupne od najväčšieho po najmenšieho sťahovaného pracoviska a sami poodvážali všetko do novej budovy. Kolegovia už v týždni balili papiere do krabíc a za nami prichádzali firemní sťahováci z dopravného útvaru a prevážali všetko nepočítačové vybavenie.

Mákli sme hlboko do noci v piatok aj v sobotu, aby sme nemuseli do práce aj v nedeľu. V piatok sme všetko zložili v nových kanceláriách, aby sme za prítomnosti „majiteľov počítačov“ všetko poodvážali, samotné zapájanie a testovanie sme si nechali na sobotu. Keď v pondelok ráno prišli ľudia už do novej budovy, pre istotu mali na dverách kancelárie prilepený lístok so svojím menom od nás, na stole v kancelárii lístok, ktorý PC je čí (pre istotu, zúčastňovali sa plánovania, ale stres dokáže svoje) a ako sa volá tlačiareň, na ktorú budú tlačiť a ktorá to je. Stačilo si iba sadnúť, prihlásiť sa a pracovať, ako keby sa nechumelilo.

Samozrejme, že drobnosti (ešte by som chcela tlačiť aj na tú veľkú tlačiareň, chýba mi jeden adresár (sieťový disk)…) sme dorábali v týždni, ale všetko prebehlo v pohode, pretože to nebolo chaotické, ale naplánované. A neležalo to na pleciach ľudí, ktorých sa to týkalo. Tí boli iba „prísediaci“.

Bonus na záver

Jedného dňa mi môj veľký šéf hovorí: „Vieš si predstaviť, že presťahuješ celé ekonomické oddelenie z A do B?“ A ja mu na to: „Ak ty si vieš predstaviť, že v B budeš mať účtovníčky, ktoré zvládnu účtovanie podľa A“, kontroval som, keďže A bolo zahraničie… „Ja to mám pripravené“, hovorí šéf. „Kedy to chceš mať hotové?“, pýtam sa. „O tri dni“. „O tri dni to bude presťahované a spustené v B“, zakončil som náš, ako vždy, krátky a úderný rozhovor.

Chápal som, že všetko musí byť rýchlo a „potichu“, lebo to vyzeralo, že pracovníci v A viac robia pre seba, ako pre firmu a šéfa. V B som kontaktoval osobného asistenta veľkého šéfa, u nás som požiadal o diskrétnu spoluprácu jedného z mojich kolegov. Tretí deň ráno sme sa o šiestej stretli na raňajkách v nákupnom centre neďaleko A a po hodinke jazdy zaparkovali tri autá pod oknami kancelárií. Krátko po začatí pracovnej doby som predstavil dámam svojich kolegov a vysvetlil účel našej návštevy. Požiadal som ich, aby zložili tuky z klávesníc a mobily nechali na stoloch. Kolegovia začali s pani vedúcou preberať a spisovať papierovú agendu, ja som požiadal účtovníčky jednu po druhej, aby sa prihlásili do jednotlivých bánk. Zdokumentoval som zostatky a po odhlásení nožničkami cez čip prestrihol prihlasovacie karty. K ich nemému úžasu! Potom ich požiadal o vyplnenie formulárov k služobnému mobilu (PIN a PUK, priložiť list od operátora k zaslaniu SIM) a odovzdaniu vypnutého mobilu. Nakoniec sa po vypnutí demontovali PC, lokálna sieť s aktívnymi aj pasívnymi prvkami, tlačiareň a naložili sme všetko do troch našich kombíkov.

Ostali v prázdnej kancelárii, len s pevnou linkou. Vtedy som im povolil komunikovať, volali svojmu zahraničnému šéfovi, ktorý už bol samozrejme o všetkom informovaný a poučil ich, čo bude nasledovať.

Bol to kus cesty do B, kde sme dorazili pred večerom, miestna „spojka“ už nás čakala s objednanou pizzou (cestou som sa ohlásil hodinu pred príjazdom). Najedli sme sa a do prázdnej miestnosti postupne namontovali celú sieť a všetko spustili a overili. Šéfov asistent dostal prístupové údaje do jednotlivých PC a systémov, prístupy do bánk riešil zahraničný šéf.

O polnoci sme vyrážali smer domov s vedomím, že všetko je pripravené a ráno môže nová zahraničná vrchná účtovníčka spustiť server aj PC a začať pracovať tam, kde prepustené kolegyne včera ráno skončili. Systémy aj papierové doklady boli o niekoľko sto kilometrov inde.

Toľko moje skúsenosti mladého eléva aj ostrieľaného harcovníka. Tak sa znova pýtam, to je taký problém presťahovať jednu firmu?