Minulý víkend bol nad očakávanie krásny a príjemný. Bol by hriech sedieť doma pred telkou alebo pri počítači a nevyužiť možnosti, ktoré nám prebudená príroda ponúkla. Takže v sobotu som si splnil všetky pracovné povinnosti a v nedeľu som mal čas vybehnúť von, do prírody, nasať jarný vzduch. No vybehnúť, správne musím napísať vyjsť si na bicykli.
Keďže som na ňom naposledy sedel vlani v októbri, musel som vziať do úvahy dva faktory. Ten prvý, že musím skontrolovať stav svojho bicykla a dofúkať pneumatiky a druhý, že moja kondícia nebude taká, ako uprostred sezóny 😉 No a keďže teplomer ukazoval predpoludním len nejakých 10 stupňov a predpoveď hovorila o šestnástich, tak som tomu prispôsobil aj svoje oblečenie. Teplé dlhé nohavice, funkčné tričko s dlhým rukávom a bundou. K tomu cyklistické krátke rukavice a zákonom predpísaná prilba, ako ochrana pred nezodpovednými vodičmi automobilov.
Bicykel bol v dobrom stave, ak nerátam vybitú baterku v cyklopočítači. Pneumatiky som dofúkal na čerpacej stanici, bolo v nich vyše dvoch atmosfér, tak som ich trochu pritvrdil a vyrazil. Vybral som si krátku 18 km trasu, kde v prvej tretine sú strmšie kopce, v druhej tretine mierne kopce a ku koncu vlastne rovina. Aj keď medzi stromami nebolo najteplejšie, hore kopcom som šiel s rozopnutou bundou, celkom som sa zahrial 😉 Ale všetko som zvládol, vidno že prestávka bola kratšia, ako po minulé roky. Nejaká kondička mi ešte ostala.
Musím povedať, že na bicykli jazdím cykloturisticky len v lete, teda od mája do septembra. No zmeny počasia v poslednom období mi umožnili spolu s nákupom ďalšieho vybavenia a oblečenia jazdiť viacej. Vlani som končil sezónu v októbri a tento rok začal na MDŽ, čo je môj rekord. Pamätám si, že na prvého mája som už dva razy vyrazil na vzduch, raz dokonca ešte v apríli. Ale takto skoro ešte nie. Dúfam, že nenastane obdobie dažďov, čo ma opäť priková v byte. Na bicykli jazdím po okolí rád, pomáha mi to vyvetrať si hlavu od pracovných starostí a súčasne pri jazde občas dostávam nové nápady 😉
Čo ma mrzí, je ten bordel okolo ciest. Járky plné igelitiek či plastových fliaš, to možno nie je z idúceho auta vidieť, ale pri jazde na bicykli si to človek všíma a je mi smutno z toho, ako sa niektorí ľudia dokážu zachovať. Pritom sa všetci sťažujeme na vysokú nezamestnanosť, ale okolie ciest nemá kto upratať… To je hádam jediné, čo mi kazí radosť zo športovania. Okrem totálne rozbitých ciest, na ktoré vraj nie sú peniaze.
Takže som vyrazil toho roku prvý raz na bicykel a neľutujem. Pekné počasie mi bude dúfam priať aj budúci víkend a rýchlo naberiem svoju pôvodnú fyzickú kondíciu a pookrejem aj na duši.
A čo vy, ako ste na tom so športovaním a pohybom všeobecne?