Derie sa na klávesnicu iný podobný povolebný výrok istého politika, ale pre súčasnú povolebnú situáciu je tento oveľa trefnejší. A oveľa pravdivejšie odhaľuje pravú podstatu „slniečkárstva“ a ruka v ruke s ním idúceho progresivismu a s „európskymi hodnotami“. Všetci novinári a aktivisti, presiaknutí práve týmito hodnotami, sa v tejto dobe naplno ukázali, akého sú charakteru.
Ešte sa len špekulovalo nad rozdelením ministerských postov v novo sa rodiacej vládnej koalícii a už sa v „mienkotvorných médiách“ strhla búrka nevôle proti niektorým nominantom. Proti pánovi Huliakovi vznikla dokonca petícia ochranárskych aktivistov proti jeho menovaniu za ministra životného prostredia. Podpísalo ju asi 45 tisíc obyvateľov Slovenska. Vo voľbách ho zakrúžkovalo mimochodom asi 58 tisíc obyvateľov, so zaručene overenými dátami a možnosťou legálne voliť! Vedeli ste, že sa s týmto počtom preferenčných hlasov umiestnil na 25. mieste medzi 150 zvolenými poslancami? Zdá sa vám to slabý mandát?
Ľudia, ktorí ho volili, nevolili primárne SNS, stranu na ktorej kandidátke bol, ale konkrétne jeho osobu. A s plnou vážnosťou a so znalosťami jeho názorov aj výsledkov v práci v komunite obce či kraja aj v nevládnych organizáciách.
S nemenším odporom „odbornej verejnosti“ sa stretla nominácia jeho parťáčky Martiny Šimkovičovej na post ministerky kultúry. Strhla sa mediálna búrka, ktorá jej vyčítala najmä jej postoj proti migrácii. Mimochodom bývalá hlásateľka TV Markíza bola z práce vyhodená práve preto, že hoci v práci čítala pripravené proeurópske a promigračné texty, na svojom súkromnom sociálnom profile vyjadrila svoj opačný názor. Mladí si nepamätajú, lebo hovno vedia, Ale toto boli praktiky komunistov v dvadsiatom storočí. Druhý jej hriech je, že v predminulom volebnom období, ako poslankyňa Národnej rady za Sme rodina, nehlasovala v súlade s názorom klubu, ale s názorom a svedomím svojím. Čo sa píše v sľube poslanca NRSR?
Menšinová väčšina
Protagonistami boja za lepšie Slovensko po voľbách 2023 boli (internetové) denníky Sme a Aktuality.sk. V letnom (predvolebnom) období som si pozrel aj zverejnené štatistiky čítanosti najčítanejších webov. Tieto dva a ďalšie v tesnom závese za nimi v poradí majú mesačnú čítanosť niečo menej ako 2 400 000 unikátnych čitateľov. Prvú desiatku uzatvárajú médiá, ktoré dosahujú sotva tretinovú čítanosť lídrov.
A teraz si poďme tieto čísla rozmeniť na drobné. 2400000 : 30 = 80 000. Osemdesiat tisíc ľudí. Z päť milióna Slovákov. „Vo voľbách do Národnej rady SR môže prísť 30. septembra 2023 k urnám približne 4,334 milióna voličov“, píše Štatistický úrad. Osemdesiat tisíc ľudí, teda celé 3 percentá z dospelej populácie, číta tieto „mienkotvorné médiá“. A diskutuje pod článkami tak tridsať platiacich, lebo kto chce diskutovať, musí platiť a aj tak ho ho zmažú, keď neští s vetrom, ale proti vetru.
Búrka v šerbli, šálka vody v rybníku, psí prd. To je skutočný výtlak týchto médií. Vreštiaci aktivisti, ktorí vytvárajú dojem celej spoločnosti. Skoro nikto ich nečíta. Možno ich čítajú v centrálach politických strán, ale ľudia ich nečítajú.
Nikoho ich názor nezaujíma.
A táto banda má tú drzosť určovať, kto ministrom byť môže a kto nie? Chceli ste určovať ministrov? Mali ste vyhrať voľby.
Pridaj komentár