Mám suseda na dedine hluchého ako poleno, no s neutuchajúcím pocitom vlastnej dôležitosti pre ľudstvo a syndrómom informačnej autority. Takže pri jeho práci s ručnou sponkovačkou a cestách autom maximálne tak do Kaufcentra a raz do mesiaca na nejaký výlet musí každý deň hrať rádio a každú hodinu sledovať Zelenú vlnu.

Takže keď je doma, teda na víkendovej chalupe, nevyjde z domu bez malého tranzistoráka, kde hrá najobjektívnejšia stancia vo Vesmíre, Slovensko 1. V kuse. Raz sa vyjadril, že rádio počúva preto, lebo nemá čas sledovať televízor. Ako keby niekde dávali niečo naozaj dôležité…

No dobre, správy, teda informácie čím sa máme zaoberať, beriem, šport, OK, je bývalý športovec s zhuntovaným zdravím, nedochádza, ale nech to sleduje. Je najlepší tréner nároďáku akéhokoľvek športu, tak musí byť v obraze. Aj tú Zelenú vlnu mu uznám, musí vedieť, ako to je dnes pod Strečnom, čo keby tade o mesiac cestoval. No keď jednu nedeľu dopoludnia počúvame svätú omšu (katolícku, pre tých ktorí nevedia) a druhú zase evanjelické bohoslužby (to naozaj nie je svätá omša, pre katolíkov, ktorí nevedia), tak už mi je jasné, že on to vlastne ani nepočúva. Do evanjelického kostola nechodí a do katolícke nejazdí. A podľa správania sa verí jedine sebe, na všetko ostatné a ostatných nadáva.

Takže celý deň hučí rádio, je jedno, čo dávajú. To už je teda nátura.