Už v minulosti Brazília uvažovala o prepojení s Európou podmorským káblom, avšak medzinárodné aféry okolo amerických tajných služieb a nimi organizovaného odpočúvania nie len telefonickej komunikácie výrazne urýchlilo snahu „vynechať“ americké sprostredkovanie z akejkoľvek komunikácie. Pritom nejde len o gesto, celý projekt má výrazný ekonomický aspekt.
Obavy brazílskej vlády spustilo prevalenie kauzy sledovania vrcholných predstaviteľov krajín, medzi ktorých patrila aj brazílska prezidentka Dilma Rousseffová. Americká NSA jej odpočúvala aj mobilný telefón, čo v juhoamerickom regióne vrhlo veľmi zlé svetlo nie len na NSA, ale aj na všetky americké spoločnosti dodávajúce najrôznejšie druhy technológií.
Brazília plánuje 5 a pol tisíca kilometrov dlhé káblové spojenie medzi brazílskym mestom Fortaleza a portugalským Lisabonom.
Samotné vedenie spojení mimo územie Spojených štátov samozrejme nezabráni sledovaniu komunikácie. Prakticky kdekoľvek na trase je možné „umiestniť“ príslušné zariadenia a odchytiť komunikáciu, ktorá americké tajné služby zaujíma. Brazílsky projekt má totiž okrem geografického aj výrazný ekonomický aspekt.
Na výstavbe spojenia sa nemôžu zúčastniť americké firmy a nesmú sa použiť technológie, ktoré by boli dodané americkými firmami.
Máte pocit, že Brazília je v technológiách zaostalá? A kedy ste boli v Brazílii naposledy? A nezabudli ste na ekonomické a obchodné združenie BRICS? Teda Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky? Prešiel smiech? Aj Američanov.
Že nebudú mať informácie z prvej ruky, to nejako prežijú alebo zariadia. Že ale ich firmy prídu o silné kšetfy a vláda o dane, to už je tvrdší oriešok. Aj Irán a Irak chceli obchodovať s ropou za eurá a nie doláre. Iraq to neprežil, na Irán s Ruskom si až tak netrúfajú. A teraz tento nápad Brazílie s vynechaním amíkov zo všetkých kšeftov.
Tak napríklad Brazílska vláda tiež postupne končila zmluvy s firmou Microsoft. To viedlo okrem iného k ustúpeniu od využívania e-mailovej komunikácie cez americký Outlook. Namiesto neho už tretina z 39 brazílskych ministerstiev používa domáce riešenie pod názvom Expresso. Služba vyvinutá štátom vlastnenou spoločnosťou Serpro má za úlohu vyriešiť plnú kontrolu a ochranu vládnej komunikácie.
Stratu dôvery siedmej najväčšej svetovej ekonomiky pocítila tiež firma Cisco. V priebehu posledných kvartálov spoločnosť zaznamenala sériu viac ako desaťpercentných poklesov v objednávkach. Brazília bola pritom jedným z najsľubnejších trhov. V roku 2012 malo Cisco plány v krajine investovať až miliardu amerických dolárov (vyše 798 miliónov eur) v horizonte najbližších štyroch rokov. Minulý rok dokonca spustilo nové centrum inovácií v Rio de Janeiro. Stalo sa tak osem dní pred prevalením spomínanej aféry.
A to sú len špičky ľadovca. Takmer všetky USA spoločnosti s aktivitami na brazílskom trhu už pocítili výrazný pokles objednávok.
Myslím, že toto je cesta, ako skresať američanom hrebienok. Technologickú výhodu majú len vďaka vysokým tržbám. Keď prídu o objednávky a tým pádom aj o príjmy, postupne sa im zníži rozpočet, podľa akého si môžu vyskakovať. A súčasne tie peniaze dostanú iné firmy z iných krajín, ktoré ich dokážu využiť efektívnejšie, ako na špicľovanie cudzích vlád. O pár rokov po Amerike ani pes neštekne.