Som jednoduchý chlapec, dalo by sa povedať chlapec z dediny. Nemám extra školy, mám len (dúfam, že zdravý) sedliacky rozum. Pozerám sa na svet a veci okolo seba a občas aj poza kopec. Mám rád svoju rodnú hrudu, ale niekedy sa kuknem aj ďalej, ako za chotár. Mám rád nové veci, ale nechcem sa stať ich otrokom. Z mladosti si pamätám porekadlo, že jeme preto, aby sme žili a nežijeme preto, aby sme jedli. Rovnako to mám s prácou. Práca je prostriedkom, nie cieľom. Necítim sa byť otrokom a nemám rád, keď sa ho zo mňa snažia urobiť. Mám rád slobodu a nezávislosť, aj keď si uvedomujem, že je to drahé. A hoci nemám silné spomienky na hodiny slovenčiny na základnej škole, dobre si pamätám verš: „A voľ radšej nebyť, ako byť otrokom.“ Občas sa preto cítim byť cudzincom v tejto krajine a občas by som radšej bol stopárom v galaxii. Ale pamätám si aj to, že čokoľvek si dokážem predstaviť, dokážem aj uskutočniť. Príkladom buď tento môj aj váš blog.