Kedysi za socializmu bežal taký vtip. „Večer 29. augusta pri vatre SNP na záver osláv Slovenského národného povstania prebehne voľba nových partizánov.“ Narážalo sa na to, že v osemdesiatych rokoch 20. storočia už boli priami účastníci povstania tak starí a zostalo ich tak málo, že aby sa mohli aj nabudúce uskutočniť oslavy a besedy s partizánmi, je potrebné ich rady doplniť.

Slovenské národné povstanie bolo nepochybne epochálnou udalosťou v histórii tejto krajiny. Poniektorí radšej by použili slovo národa, ale to by potom bol problém s pomníkom Francúzskych partizánov pri Strečne a ešte by sa musela riešiť expozícia ruských účastníkov. Takže zostaňme pri štáte. Dlhé roky bola táto udalosť prezentovaní optikou komunistov, veď predsa víťazi píšu dejiny, teraz mám pocit, že opačným extrémizmom západnej optiky sa priemer vyrovnáva. Faktom ale zostáva, že partizánov je čoraz menej, ak vôbec ešte nejakí zostali.

Ale voľba nových partizánov stále pripadá mnohým ľuďom ako vtip. Zaujímavé, že pri voľbe nových svätých už takú dávku humoru neprezentujú. Vie mi to niekto vysvetliť?