Stojím pred úlohou pripraviť darček pre osobu, o ktorej viem, že je tak trochu „hračička“. Za mladi veľmi rád skladal puzzle. Aj tie najzložitejšie mal zložené v krátkom čase. Obdivuhodná predstavivosť a zmysel pre detail. Nešlo ani tak o to „objaviť“ výsledný obraz, ako o tú radosť zo skladania. Takže by ideálne bolo zohnať puzzle, ktoré bude niečím výnimočné.

V časoch internetových eshopov si môže každý nájsť a kúpiť všetko. Takže hľadať vhodné v obchodoch by bolo zbytočné, minulo by sa to účinkom. Rozhodol som sa pre puzzle s vlastnou fotkou. Teda nie s mojou podobizňou, to by bolo dosť narcistické. Myslím s fotkou, ktorú som sám vyfotil.

Puzzle z fotky, ktorá by obdarovanému pripomenula nejaké miesto z mladosti alebo obdobie, na ktoré rád spomína, by bolo vhodným darčekom. Myslím si, že takéto fotopuzzle by dokonca skladal veľmi pomaly, aby mohol znova prežiť pocity, ktoré zažíval v tých časoch.

Hovorí sa, že najlepším darom, ktorý môžeme niekomu dať, sú zážitky. Veci sú pominuteľné, strácajú sa, opotrebovávajú a kazia. Zážitky v nás ostávajú. Fotopuzzle je síce vec, ale obrázok, ktorý bude výsledkom príjemného posedenia nad drobnými dielikmi skladačky, predstavuje práve jeden z takých zážitkov. Verím, že to bude dobrý darček.

Niekto poskladané puzzle znova rozloží a po čase sa k skladaniu opätovne vráti. Mňa by opakované skladanie asi nebavilo. Viac sa mi páči, keď sa z fotopuzzle stane fotoobraz. Nalepené na kartóne, prekryté priehľadnou fóliou a zavesené na stene. Takto sa dajú spojiť dve záľuby. Keby som mal viac času a menej záľub, ktorým sa chcem aktívne venovať, sám by som spojil fotografovanie so skladaním puzzle z fotky a výrobou fotoobrazov vo vlastnej réžii.

Tém je toľko, koľko je fotiek v digitálnom archíve. Stačí si ich prezrieť, vybrať tie s najsilnejším motívom a zadať objednávku. A možno nájdem aj takú fotku, z ktorej fotopuzzle si nechám pre seba.