Vnucovať niekomu svoj názor považujem za neprijateľné. Každý má právo si ho vytvoriť sám na základe dostupných informácií. No keď vám informácie niekto filtruje, ľahko si vytvoríte názor iný, ako by ste ho mali ničím necenzúrovaný. Banskobystrický župan zaviedol takúto cenzúru pre všetkých návštevníkov knižníc.
Akýkoľvek časopis si môžete kúpiť v novinovom stánku alebo v supermarketoch, alebo si ho objednať a nechať doručovať domov. Alebo si môžete zájsť do okresnej knižnice a tam si ho ako člen s ročným poplatkom kedykoľvek prečítať. Na jednej strane to môže byť možnosť, ako nesedieť stále doma, vyjsť si do mesta stretnúť zaujímavých ľudí, na druhej strane pri veľkom množstve literatúry je to lacné čítanie.
U nás spravuje okresné knižnice samosprávny kraj. A financuje ich z našich daní. Mali by byť pre všetkých a každý by si tam mal nájsť ten svoj druh literatúry. Či už knihy alebo časopisy. Všetky, ktoré u nás vychádzajú, alebo sa na Slovensko dovážajú, spĺňajú všetky zákonné predpoklady, aby vydávané byť mohli. Sú teda nezávadné z pohľadu zákonov aj obsahu.
Ako je potom možné, že si župan Banskobystrického samosprávneho kraja dovolí zakázať z našich daní financovať selektívne jeden časopis, mesačník Zem a vek? Ako to, že si osobuje právo určovať, čo si ja v Okresnej knižnici prečítať môžem a čo už nie? Kde berie to právo rozhodovať, na základe čoho si mám vytvárať názor?
Od 1. januára 2019 totiž nebude magazín Zem a vek samosprávny kraj predplácať pre okresné knižnice vo svojej pôsobnosti. Na základe čoho rozhodol župan, keď časopis vychádza legálne? Stavia sa do role cenzora? Chce manipulovať verejnosť? Komu slúži a kto ho platí?