Ceny energií nie sú nízke a vykurovanie kancelárskej budovy stojí nejaké peniaze. A keď je vykurovací systém starý a neefektívny, peniaze doslova utekajú. A tak došlo koncom leta aj na rekonštrukciu vykurovania.

Staré liatinové radiátory a registre boli nahradené novými hliníkovými. Tie maj tú výhodu, že sú tenšie, obsahujú podstatne menej vykurovacej vody a teda sa po zapnutí oveľa rýchlejšie zohrejú a začnú skorej hriať. Menší celkový objem vody v systéme umožňuje použiť slabší a efektívnejší kotol. Na druhej strane menšie radiátory aj skôr vychladnú.

Keďže šetriť sa musí, a výmena radiátorov nie je lacná záležitosť, tak na všetkých poschodiach boli k novým radiátorom namontované aj nové ventily. Obyčajné. Pretože termostatické by boli drahé. A k nim ešte termostatické hlavice…

A tak máme dve možnosti. Buď sedieť v málo vykúrenej miestnosti, ktorá sa občas zohreje, alebo sedieť v prekúrenej miestnosti, ktorá občas vychladne na prijateľnú teplotu. Pretože tretia možnosť, neustále krútiť tým obyčajným ventilom a snažiť sa udržať prijateľnú teplotu v kancelárii, kde ľudia sedia za stolom alebo počítačom, sme už vzdali. Nejde to.

Zrejme v rámci úspory nákladov aj kurič chodí do práce spolu s ostatnými. Však prečo by v zime chodil do práce v nedeľu večer a kúril prázdnu budovu, keď tá stovka žien a mužov to v pondelok nejak vydrží, kým sa všetko rozkúri a od utorka je už všetko v poriadku. Veď čo iné sa im môže stať, ako že len trošku prechladnú? Ťukať do počítača môžu aj tak, veď kto by si dnes riskol ísť na PN a prísť o peniaze?

Striedanie teplôt je predsa podstata otužovania. A tak všetci v pondelok mrznú a zvyšok týždňa sedia v prekúrených kanceláriách a občas vyvetrajú. Veď sú v práci, tak majú čas. Termostatické ventily sú drahé a treba šetriť, veď je predsa kríza, nie?