Stačí, keď viem, kde to nájdem. – toto tvrdila moja profesorka fyziky na strednej škole a túto istú vetu som počul od jednej mladej dámy, keď bola u mňa na exkurzii domácej fotovoltickej elektrárne, lebo si chce podobnú postaviť. Prečo tieto dve veci s rozdielom desaťročí neznamenajú to isté?

Moja fyzikárka tým dokumentovala, že si nemusíme pamätať všetky hodnoty materiálových vlastností, keď chápeme princípy, vzťahy, väzby a vieme s nimi narábať. Hustotu železa (mernú hmotnosť, cca 7,6 kg/dm3) či merné skupenské teplo hliníka alebo teplotu topenia ortute si potom nájdeme vo fyzikálnych tabuľkách.

Dnešní mladí ľudia argumentujú „rovnako“. Načo si pamätať limit nabíjania LiIon článkov, keď si to ľahko nájdem na internete. Načo vedieť, koľko milimetrov ortuťového stĺpca predstavuje normálny atmosférický tlak (teda z akej hĺbky je schopné hociktoré čerpadlo nasať vodu), keď hodnota cca 7 metrov je uvedená na čerpadle a poľahky dohľadateľná na internete.

V čom je teda rozdiel?

My starší sme vedeli, že hustota medi je cca 9 kg/dm3 a tiažové zrýchlenie Zeme je cca 9,8 a presnú hodnotu pí=3,14 na šesť desatinných miest sme si dohľadali v tlačených tabuľkách, v knihe, ktorá mala roky a bola naším vlastníctvom, mali sme ju v taške alebo v školskej knižnici a mal ju každý, tak sme si ju mohli od spolužiakov kedykoľvek požičať. A vo všetkých boli rovnaké čísla. Lebo vytlačenú knihu nie je možné prepísať a keď je vydaná v sto tisíc výtlačkoch, tak nemôže byť každý s inými hodnotami.

Hlavne ale, sme mali „šajn“ v akom intervale sa musí hodnota nachádzať. Keby mi niekto tvrdil, že hustota hliníka je 1,1 kg/dm3, tak mu z voleja poviem, že trepe, lebo táto hodnota sa týka polyamidu (silon) a hliník má hodnotu 2,7. Skrátka sme vedeli, len pre presné hodnoty sme hľadali v tabuľkách a teda nie každý si samozrejme pamätal všetko. Niekto viac, niekto menej, ale všetci vedeli, kde sú presné údaje a aj to, že sa na získanú informáciu môže spoľahnúť.

A ako je to v dobe Internetu?

Internet nevie všetko a na internete nie je všetko. Na internete je len to, čo tam niekto dal. A nie z tak dávnej minulosti internetu sú známe „Google bomby“, teda založenie množstva jednoduchých webových stránok na množstve domén a subdomén, na ktorých sa vyskytoval takmer identický a veľmi podobný obsah, smerujúci linky na „autoritatívny“ web s podrobným rozoberaním rovnakej tématiky.

Načo to bolo dobré? Marketingové materiály na podporu predaja cieľového produktu alebo služby, prípadne získavania kliknutí na reklamu. Tzv. SEO techniky pre „oblbnutie“ vyhľadávačov. Cieľ: komerčný úspech, podpora predaja, zisk. Nech už predávate čokoľvek, akýkoľvek produkt, zázračnú masť alebo elektroniku na filtrovanie „nezelenej“ elektrickej energie vo vašej zásuvke.

Chápete? Ktokoľvek si môže napísať čokoľvek, neexistuje centrálny redigujúci editor, ktorý posúdi, čo za bulshit to zase zverejňujete. Kto si zaplatí hosting a doménu, a v prípade bezplatných hostingov aj zadarmo, môže napísať a zverejniť hocičo a dostať to medzi ľudí. „Fake news“ nie sú vynálezom minulého roka.

Takže otvoríte google, zadáte dotaz, vyjdú vám výsledky. Môžete im veriť? Viete posúdiť, koľko kravín je tam na prvých pozíciách a čo je skutočne relevantná informácia? Máte istotu, že na stránke, ktorú ste mali v záložkách, je teraz identický obsah a identické fakty, aké tam boli pred rokmi, keď ste si stránku dávali medzi záložky?

Veľa ľudí sa spolieha na výsledky vyhľadávania „Umelej inteligencie“. AI nič nevymyslí, len zosumarizuje prečítané informácie. Ak bude na jeden problém deväťdesiat článkov (google bomba) s nezmyslami a desať s relevantnými a pravdivými dátami, čo vám AI naservíruje? Ona nevie, čo je pravda a čo je klam, ona len vie, že väčšina to vidí takto. A vy sa viete rozhodnúť, že čítate nezmysel alebo vedecké fakty?

Chcete dôkaz?

Dajte si do Google dotaz oprava obuvi.

A teraz druhý: oprava obuvy.

Nie každý si všimne, že jeden dotaz je evidentne nesprávny, gramaticky nesprávny. No napriek tomu nájdete na internete desiatky stránok, ktoré používajú gramaticky nespisovný výraz a úplne je to ich autorom a prevádzkovateľom jedno. A jedno je to aj internetu a jeho „správcom“. Nikto to nekontroluje. Čo sa stane, keď si nájdete návod na výrobu prskavej nebezpečnej hračky a v návode bude nesprávne uvedené množstvo niektorej zložky, aby vám to buchlo už pri miešaní zmesi a boli ste eliminovaní z prípravy potenciálne nebezpečnej „veci“, ktorá by mohla ohroziť niektorého vládnuceho potentáta? Odhalíte to? Asi ťažko, keď neviete, len vám stačí vedieť, kde to nájdete. Lenže keď nerozoznáte „zrno do pliev„…