Môj kamarát Igor mi pred dlhými rokmi vravel, ako jeho český šéf každé ráno otočí kľúčom vo dverách a musí zarobiť tridsať tisíc. Myšlienka ma zaujala natoľko, že odvtedy často v duchu prepočítavam, čo ma stojí niektorá z činností, ktoré si ani neuvedomujeme, a koľko trvá zarobiť toľko, aby sa toto zaplatilo. Som rád, že na niektoré veci už zarábať nemusím.

Ten český šéf bol majiteľ dosť veľkej firmy v Čechách aj na Slovensku, ktorý mal v Prahe výstavnú predajnú pobočku. A prevádzkovať takú predajňu nie je sranda. Okrem platov zamestnancov a odvody za nich treba zaplatiť aj osvetlenie, kúrenie, upratovanie, leasingy na služobné autá, palivo, dane, a kadejaké „drobnosti“ a tiež celkom iste splátku úveru a úroky a aj majiteľ by chcel čosi zarobiť. No a tento chlap si zrátal, že aby toto všetko mal pokryté a nebol v strate, lebo načo by inak podnikal, však?, tak musí mať také tržby, aby hrubý zisk (po odrátaní nákladov na tovar) mal tridsať tisíc korún českých.

Nezaujímalo ma, akú má maržu a koľko tovaru musí každý deň predať (teda on aj jeho predavači), ale samotná myšlienka. Iste, pokiaľ niekto nepredáva každý deň viac-menej rovnaké objemy tovaru, ale má príjmy skôr nárazové či faktúruje za isté obdobie naraz, tak tomu sa takéto počty budú ťažko realizovať. Ale nejde o to, maličkosti by nás nemali odvádzať od podstaty. Ja som si túto myšlienku osvojil a na svoje podmienky aj rozšíril. A každé Vianoce, kedy ja som už mal po sezóne, som si zrátal, ako mi k zisku prispieva ten-ktorý druh produktu, ktorý predávam.

Hlavne pri predaji tovaru je dôležité vedieť nie len to, aká je marža na tovar. V začiatkoch voľného podnikania u nás bolo „zvykom“, že za „slušný zisk“ z pohľadu férovosti a morálky, sa považuje prirážka 20%. A kopa ľudí zbankrotovala. A tí ostatní hľadali výhodnejšieho dodávateľa a zákazníkom predávali s vyššou maržou. Objavil sa pojem „krycí príspevok“. V podstate sa jedná o to, akou sumou prispieva každý produkt k tvorbe hrubého zisku, teda na náklady mimo tovar aj zisk. A ja som si vždy koncom roka toto rátal podľa skupín produktov. A tak mi jeden rok vyšlo, že síce mám robotu na každý deň, každý deň posielam balíčky a prichádzajú peniaze. Ale 80% času práce mi zaberá produkt, ktorý tvorí 20% tržieb a na krytie nákladov a zisku prispieva hodnotou 5%. Od januára už nebol v ponuke pre nových zákazníkov, dostávali ho len tí, čo si objednávali aj ostatné skupiny tovarov. Zrazu som mal kopu času a na peniazoch sa to prakticky neprejavilo. Tržby mierne poklesli, ale s nimi klesli aj náklady.

A z tých nákladov sú to nájomné, ak nie ste vo svojom, elektrina a kúrenie, voda, upratovanie spoločných priestorov aj vašej prevádzky, poštovné, predplatné časopisov, telefóny a internet, a takto by sme mohli pokračovať.

A podobnú štruktúru nákladov máte iste aj v domácnostiach. Len ich neviete dať „do nákladov“ a znižovať si zisk. V rodine to funguje trochu inak. Ale aj tak na ne musíte dostávať nejaké peniaze. A vedieť si z pravidelnej výplaty vyčleniť na „nájom“, energie, a iné pravidelné platby. A potom na potraviny a ďalšie „šeky“ za služby. A až z toho zvyšku si môžete dovoliť rôzne koníčky, výlety alebo si „vyhodiť z kopýtka“.

Ak chcete z výplaty ušetriť, máte dve možnosti. Zarábať viac (a kedy bude čas na partnera a výlety?) alebo míňať menej. Ideálne je skombinovať oboje. Prvá na odstrel bola televízia. Kadejaké platené pozeranie televízie vás nie len stojí čas, ale aj oberá o možnosť zarobiť viac. Už len tým, že telka „zamestnáva“ vašu myseľ a nemáte čas sa venovať svojmu rozvoju, vymýšľaniu nápadov a ich realizovaniu. A to nehovorím, že koľko to zožerie elektriny, prakticky nazdarboh, zbytočne. Pri dnešných cenách to kľudne môže byť mesačne aj 20 eur len za elektrinu do televízora, settopboxu a malého svetla v obývačke, zapálenom pri pozeraní. Drobné? A za rok? Za desať? Viete ako sa hovorí, babka k babce, budú kapce 😉

Ja už na elektrinu a koľko na ňu musím mesačne zarobiť a vyčleniť, myslieť nemusím 😎 Šetrením a zarobením som získal možnosť postaviť solídnu solárnu elektráreň a celý dom funguje na moju elektrinu. Nie je úplne zadarmo a niektoré dni musím rozmýšľať, či dohrejem bojler dnes alebo radšej zajtra, či si kávu uvarím na elektrickom variči alebo plynovom, alebo využijem rozohriatu pec na drevo (naše vlastné). Ale ráno sa môžem pokojne zobudiť s tým, že na elektrinu zarábať ani dnes nemusím, lebo svieti slnko a elektráreň dobíja baterky.

Ale ani na vajíčka už niekoľko rokov zarábať nemusím, lebo ich nesú naše sliepky. Iste, tú pšenicu si odrobím raz ročne u svojho kamaráta 😉 a chutné mäsko z vlastnej produkcie upečieme alebo uvaríme tiež na našej elektrine. A keď mám chuť na dobrý lekvár, vojdem do komory a vyberiem si podľa ovocia, ktoré mi chutí. A ani na tie som nemusel zarábať, lebo som ich sám dopestoval a na vlastnej elektrine tie lekváre pripravil 😉 A celé leto ani na zeleninu nemusím zarábať, lebo až do prvých mrazov v jeseni ju máme na záhonoch toľko, že ju nedokážeme pojesť. A hrozno som jedol ešte dnes, čerstvé, v malej vinici, začiatkom novembra 😉 Ostatné ovocie sme pojedli, orechy nasušili a gaštany sú v mrazničke, ktorá ide na našu elektrinu 😉

Je veľa vecí, za ktoré musíme ešte platiť. Ale na veľa vecí už nemusím zarábať. Takže ma ani nejaká konsolidácia či inflácia nevyrušuje.