Moderné technológie nám pomáhajú zjednodušovať život a každodenné úlohy. No mali by byť len pomôckou, nie kľúčovým prvkom, bez ktorého fungovania sa nezaobídeme. No často práve mladí ľudia bez prístroja na akumulátor nevedia urobiť ani krok, sú stratení v priestore.

Patrím ku generácii, ktorá ešte zažila brannú výchovu aj branné dni a teda dostala výcvik v používaní buzoly, kompasu a čítania máp aj si to v praxi vyskúšala. No mapy ma zaujímali aj bez týchto teplákových aktivít, teda na hodinách dejepisu aj zemepisu som mapy rád prezeral, lebo som chcel vedieť aj o vzájomných vzťahoch v priestore a čase. Aby sa mi nestalo to, čo jednému známemu krátko po prevrate. Sťa by čerstvo prepustenému technikovi, nováčikovi obchodnému cestujúcemu. Pri jednej ceste autom do Žiliny videl v Martine tabuľu aj na Poprad. Keď o mesiac bol vyslaný práve do Popradu, namieril si to smelo do Martina a odtiaľ na Poprad. Že mohol pokračovať v Banskej Bystrici dvomi inými a podstatne kratšími cestami do Popradu, sa dozvedel až o niekoľko týždňov. Samozrejme, že nemal v aute autoatlas…

Za mladi, začal som ako školák a študent, som precestoval takmer celú Československú republiku a osobne som bol v každom krajskom meste, a nie len na stanici. Ako vysokoškolák som veľa cestoval stopom a niekoľkokrát som zvládol cestu zo severu Čiech na stredné Slovensko za jeden pracovný deň. K „perličkám“ patrí asi hodinová jazda nákladnou Praga V3S alebo takmer celá cesta v kabíne dodávky Škoda 1203, ktorá sa vracala domov po sprevádzaní obilných kombajnov do ČR, čo bola vtedy bežná sezónna výpomoc v rámci republiky. Takže nečudo, že viem nie len, kde sa to-ktoré mesto (nie len okresné) nachádza, ale aj ako ďaleko je od iného väčšieho či menšieho mesta. V cestovaní po oboch republikách som pokračoval aj v zamestnaniach, v tom druhom ma dokonca pre moje časté výlety za povinnosťami začali nazývať Marco Polo.

V ďalšom významnom zamestnaní som si už kúpil navigáciu, lebo nás šéf začínal posielať aj na miesta takmer mimo civilizácie. A ocenil som ju aj neskôr, keď som do ČR jazdieval na týždennej báze, pomaly podľa grafikonu. Lebo raz som v zamyslení na diaľnici zabudol odbočiť a stálo ma to nie len ďalších 15 km a potom späť, ale pol hodinu drahocenného času.

Pri jednej takej ceste som vymákol návštevu Billa Clintona v Prahe a súčasne protestnú jazdu motorkárov. Že je to práve „dnes“ som si uvedomil, keď som cestou späť v Prahe sa dostal do nekonečnej zápchy a zapol si autorádio. Na počudovanie kolegu som sa necitlivo vopchal do ľavého pruhu a pri prvej príležitosti odbočil na nejaké sídlisko, kde som sa pomocou navigácie nechal vyviesť na králohradeckú diaľnicu. Lebo som vedel, že v Kolíne sa dám na Jihlavu, čím obídem nie len zapchatú Prahu, ale aj priľahlé úseky diaľnice a ešte pred vjazdom na ňu sa môžeme zastaviť na výdatnú večeru za cenu, o akej sa môjmu spolucestujúcemu z Brna ani nesnívalo. Skrátka som mal nie len hlavné ťahy, ale aj jednotlivé kľúčové mestá v hlave a vďaka tomu som nám ušetril asi štyri hodiny času.

Keď dnes idem autom, je mi jedno, či si zapnem navigáciu alebo nie. Viem, kam chcem ísť, viem čítať dopravné značenie, ak sa objaví nový úsek, vďaka návestiam mám „ánung“, čo je kde a kam by ma to zaviedlo, aj ako sa odtiaľ dostať tam, kde zamýšľam, ak je obchádzka. Skrátka vždy viem, kde je sever. A keby nie, moje autorádio mi po zapnutí to hneď ukáže na centrálnom displeji vodiča aj bez navigácie. A pre istotu mám v kapse sedadla spolujazdca papierovú mapu. Tej sa batéria nevybije 😉

Dnes som čosi robil na prístrešku a nemohol som nepočuť susedove naliehavé telefonáty každú chvíľu. Poslal svojho syna, o niečo mladšieho ako ja, vysokoškolsky vzdelaného úspešného manažéra v hlavnom meste, vyzdvihnúť dačo v mieste, kde líšky dávajú dobrú noc. Inštrukcie boli jasné. V dedine pri kostole odbočíš vľavo, potom pôjdeš po poľnej ceste, až prídeš na kopec a uvidíš pílu. A tam odbočíš doprava, až prídeš k dvom chalupám, starej a novej.

Prvý telefonát popisoval nejaké stavby, takže inštrukcia znela „Už ste ďaleko“. O pár minút opäť popis situácie a verdikt, „Zase ste zle odbočili a ste veľmi ďaleko“. Tretí telefonát hlásil, že sa vrátili, stoja na kopci a pozerajú sa. To že „Píla“ neznamená motorová píla ani stará rámová píla zavesená na konári stromu, ale objekt na spracovanie dreva a vyťažených stromov je len maličkosť. Štvrtý telefonát hlásil dosiahnutie cieľa, vyzdvihnutie nákladu a splnenie misie s návratom na základňu. Že to trvalo podstatne dlhšie a stálo podstatne viac na palive úspešného manažéra nezaujíma.

Môže si pripísať zvládnutie návštevy miesta „pánu bohu za chrbtom“ aj bez navigácie, lebo také miesto sa v navigácii v legende nenachádza a pozrieť si mapu pred cestou a preniesť do navigácie GPS súradnice netreba, veď predsa „to zvládne“.

Ešte že sú tie mobilné paušály.