Tohoročná letná cyklistická sezóna začala skoro. Už koncom apríla 2013 boli temer letné teploty a tí, ktorí ako ja neradi bicyklujú v zime, mohli vytiahnuť svoje dvojkolesové stroje na „chlebový pohon“ na svetlo a vyskúšať si prvé jarné kilometre. Niektorí na úzkych galuskách brázdili asfaltky, iní, podobne ako ja, na horských strojoch prešli krajinu aj po menej dobrých cestách.
Na začiatok tohoročnej sezóny bicyklovania som čakal veľmi netrpezlivo. Sú to dva roky, čo mi operovali L5S1 platničku a umožnili znova chodiť. Počas nich som rehabilitoval, pokiaľ možno pravidelne cvičil a spevňoval brušné aj chrbtové svalstvo a veľa chodil pešo. Dokonca aj tam, kde som sa pred dvomi rokmi vozil autom. Zdravotný stav a kondícia sa mi postupne zlepšovala, už som dokonca dokázal odniesť v rukách aj desať kilo, hoci pred rokom mi robilo problém položiť dvojlitrovú fľašu s vodou v predpažení na stôl.
Samozrejme som sa snažil na internete zistiť, ako sú na tom s bicyklovaním ľudia, čo majú podobnú diagnózu, ako ja a sú po podobnej operácii. Situácia bola pesimistická alebo optimistická, podľa toho, či vidíte pohár poloprázdny alebo poloplný. Ja dávam vždy prednosť druhej možnosti. Zistil som, že polovica ľudí hovorí, že hoci majú bicyklovanie radi, jazda na bicykli im zdravotný stav zhoršuje a spôsobuje bolesti. Druhá polovica sa chváli, že jazda na bicykli im bolesti znižuje a celkovému zdravotnému stavu prospieva. Neostávalo nič iné, len so súhlasom lekára to vyskúšať na vlastnej koži a v prípade problémov ho ihneď kontaktovať.
Na prvý výlet som si zvolil každoročnú „rozbehovú“ trasu okolo bydliska, v dĺžke asi 18 km a s prevýšením 220 m. V prvých kopcoch všetko OK, v druhej sérii kopcov v druhej tretine trasy som musel zliezť z bicykla. Jednak pre mierne bolesti kostrče, jednak pre mizernú kondíciu pi dvoch rokoch pauzy. Zvyšok už bol viacmenej po rovine alebo z kopca, ale mal som toho celkom dosť, aj keď som sa cítil výborne!
Druhý a tretí výlet som vybral trasy cca 32 km a 330 m prevýšenia, opäť prvá polovica prevážne do kopca, druhá prevážne z kopca. Dalo mi to zabrať, sem tam dole zo sedla odľahčiť chrbticu a oddýchnuť zlenivené nohy, ale zakaždým som sa cítil skvele! Žiadne bolesti chrbta, žiadne bolesti nôh od platničky, ktorá by tlačila na nervy. Aj keď som bol po jazde unavený, niekoľko dní potom som sa cítil výborne a dokonca som mal pocit, že patrím naozaj do poloplného pohára, teda že mi jazda na bicykli prospieva!
Poslednú trasu som vybral 47 km, prevýšenie 350 metrov a prvá tretina kopce, druhá tretina mierne dole a tretia mierne hore. Unavený som prišiel ako kôň, najmä pre protivietor v druhej časti. Chrbát OK, nič nebolí ani niekoľko dní po výlete a neberiem žiadne tablety na tlmenie bolesti alebo myorelaxant. Nepotrebujem. Len cítim lýtka a trochu chrbát pod lopatkami, lebo kondícia celá niekam odišla a vracia sa len pomaly.
Až po pár dňoch mi došlo, že pred takými 18 rokmi som takéto výlety robieval takmer ako celodenné s dlhšími prestávkami na oddych v prírode, takže s mojou kondíciou to nebude až také zlé, zhoršila sa len moja trpezlivosť 😀
Zo začiatku som svoje trekingové 26″ plášte na horskom bicykli fúkal na 3 atmosféry, teraz už tlačím štandardných 4 atmosféry vpredu a 3,5 vzadu. Odpruženie nemám, hoci uvažujem o kúpe nového bicykla, s odpruženou prednou vidlou a 27 rýchlosťami 😉 Pri jazde cez nerovnosti (a že ich je na našich cestách požehnane) sa mierne zdvihnem do pedálov. Sedlo som si dal asi 3 cm nižšie, ako by bolo ideálne a začal som nosiť cyklistické nohavice s gélovou vložkou pre tlmenie nárazov do chrbtice. Takto vybavený jazdím po okreskách a lesných cestách a najdlhšie som sedel v sedle 1 hodinu, potom na pár minút dole zo sedla a pešo alebo postojím.
Som rád, že aj po operácii L5S1 môžem opäť vnímať svet okolo seba zo sedla bicykla a zlepšovať si svoju fyzickú kondíciu. A čo vy?