Iste vám už doma svieti nádherný Vianočný stromček, v kuchyni to vonia všakovatými dobrotami, pripravovanými na štedrovečerný stôl a deti sa tešia na darčeky, ktoré si nájdu pod stromčekom. Zamysleli ste sa ale nad tým, ako dlho to takto funguje, ako to celé vzniklo, čo je za tým a čie sú tie Vianoce vlastne?
Ak si odmyslíme výzdobu obchodov, ktoré už od novembra lákajú nakúpiť na Vianoce a minúť čo najviac peňazí práve v tom ich obchode, aby ste si zaistili sviatky hojnosti (?), Vianoce prichádzajú koncom decembra. Sú ľudia, organizácie a im slúžiace masovokomunikačné médiá, ktoré sa nám snažia nahovoriť, že je to tak už odjakživa a vždy sa na tento sviatok spieva „Tichá noc“.
Dôležité je si definovať pojem „odjakživa“. Jednotka dočasnosti na území Slovenska je dvadsať rokov. Či už sa bavíme o dočasnom pobyte priateľských vojsk alebo o účinkovaní Muftyho. V prípade piesne Tichá noc je „odjakživa“ od roku 1818. Pieseň Tichá noc, svätá noc… vtedy po prvýkrát zaznela na Vianoce v kostolíku v rakúskom Oberndorfe. Autorom textu piesne je duchovný Joseph Mohr, rodák zo Salzburgu. Požiadal učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, aby k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu s dvoma sólovými hlasmi a – pretože organ mal poruchu – so sprievodom gitary. Tradícia hovorí, že Gruber dojatý textom piesne a jeho posolstvom pokoja a lásky, skomponoval za necelú hodinu nesmrteľnú melódiu, ktorá sa rýchlo rozšírila aj do ďalších miest a obcí v Rakúsku a tiež v iných krajinách.
Iste, necelých 200 rokov sa môže v ľudskom veku javiť ako nekonečne dávno, ale pravda je iná. A podobne to môže byť aj so samými Vianocami. 24. decembra sa síce slávi Adam a Eva a poniektorí pripodobňujú Vianoce k ich prvotnému hriechu. No ak Adam a Eva zhrešili požitím jablka poznania, neprevinili sa náhodou tak, že „dostali rozum“ a začali veci okolo seba posudzovať, hodnotiť a samy rozmýšľať? Podľa toho, čo sa deje okolo nás si trúfam tvrdiť, že hriech je mať vlastný názor a vymykať sa spod „kontroly“ médií a skutočne vládnucich finančných magnátov. Nechce sa mi veriť, že by sa toto oslavovalo.
No a s tým narodením Ježiša… v zime, v jasliach (krmelci pre dobytok). Kto bol v Jeruzaleme, tak vie, koľko snehu je tam v decembri a aká zima tam vládne… Zase to niekto „naklonil“ ako sa mu hodilo.
Faktom je, a to neodškriepiteľným, že 21. decembra je deň zimného slnovratu. Teda dni sa začínajú opäť predlžovať, noci skracovať a hoci je zima ešte pred nami, vieme, že sa raz skončí. A tento dátum v časoch, keď kresťania ešte neexistovali a svet sa riadil svojím prirodzeným poriadkom, znamenal nový začiatok. V národoch, dnes označovaných ako pohanských, boli ich zvyky spojené so životným kolobehom silno zakorenené, a tak ako to robí každá ideológia, kresťania na tento dátum, ktorý tak či tak by bol oslavovaný, navŕubľovali svoj sviatok. Prostému ľudu je v podstate jedno, čo oslavuje, hlavne že je sviatok, nemusí sa robiť a je čo zajesť aj vypiť.
Kto je kresťan, nech verí kresťanskému podaniu sviatku Vianoc. A nech naplní aj „miluj blížneho svojho ako seba samého“ a nech nechá iných, ako seba, osláviť toto výročie po svojom. Vnucovanie svojej vôle inému je začiatkom problémov. Ani oháňanie sa demokraciou nepomôže. Pretože demokracia nie je bezhlavé uplatňovanie rozhodnutia väčšiny, ale hlavne ochrana práv menšiny.
Komu teda patria Vianoce?
V prvom rade Vám. Oslávte ich tak, ako sa vám páčia a nenechajte si ich nikým vziať. Nech naozaj cítite v sebe pokoj a mier, nech cítite, že vás vaši blízki milujú. Nech ste zdravý a šťastný. Pekné Vianoce.