Každý deň chodievam na obed do obľúbenej reštaurácie. Stretávam tam pravidelne pár ľudí a už poznám ich zvyky aj spoločnosť či výber jedál. No tentoraz ma prekvapili dve ženy obsahom svojho rozhovoru.

Pravidelnými hosťami reštaurácie sú pracovníci jednej malej firmy, dve ženy a zopár mužov. Zdá sa, že ide o rodinný podnik. No tentoraz prišla na obed v obvyklom čase len jedna zo žien a hneď sa spýtala čašníčky, svojej známej, či jej včera chlapi nezabudli objednať obed. „Veď vieš, akí sú chlapi.“ A čašníčka jej odpovedala: „Áno, na mužov sa nedá spoľahnúť.“

Nedávno som čítal jeden citát: „Poriadny chlap nenadáva na svoje auto a ženu, lebo si ich vybral sám.“ Presne na tento citát som si spomenul, keď som pri polievke vypočul fragment ich rozhovoru. Preboha ženy, akých chlapov si to pre seba vyberáte, keď musíte o nich rozprávať, že sa na nich nedá spoľahnúť? Alebo na viac nemáte?