Záhrada je úžasné miesto. Nie len preto, že človek tam má stále čo robiť. Ale aj preto, že mu ponúka rôzne zážitky. Nedávno som mal možnosť sledovať troch štyridsatnikov-inžinierov, ako sťahujú mobilný kurín. No poviem vám, zábava.

Pre poriadok by som mal možno uviesť, čo je to mobilný kurín. To je taký prístrešok pre sliepky, ktorý umožňuje premiestňovať kurín na rôzne miesta v záhrade. Pôvodne vznikol ako „chicken-tractor“ za účelom skyprenia pôdy a zbavenia jej chrobače a buriny pred výsevom či výsadbou zeleniny. No keď to zoberie „do ruky“ tatko-inžinier, tak takýto kurín dostane podlahu z kovového pletiva, údajne preto, aby sa k sliepkam nepodhrabal predátor. Že si ani sliepky cez pletivo nezahrabú, to je vedľajšie. Ako aj to, že na pletive sa hromadí vrstva trusu, najmä keď kurín stojí na mieste aj niekoľko týždňov.

Takáto jednoduchá konštrukcia zvádza k napodobeniu, však je to ľahké na stavbu. To, že v našich podmienkach do toho zo všetkých strán prší a sliepky stoja v mokrom truse, lebo cez pletivo sa k pôde nedostanú, tiež nie je dôležité. Že sa cez špičky topánok ťažko dostáva k dvierkam s vajíčkami je druhoradé, a že sa treba pri pridávaní krmiva a výmene vody sliepkam kolenkovať, nehrá rolu, ani keď je človek operovaný na kolená. Ako vravím, dielo hodné inžiniera. A prirobiť tomu z bokov v strede dve dosky, aby to bolo pri prenášaní za čo chytiť, to je už výkon hodný dizertačnej práce 😎

No a tatko-inžinier na maródke poslal svojich troch synov-inžinierov, aby ten kurín preniesli na iné miesto v záhrade. Bolo mi dopriané tej cti vidieť samotný transport ako aj prípravnú poradu pred samotným aktom. Najprv jeden syn-inžinier oznámil svojim bratom, ako by sa to malo urobiť. Odkiaľ kam preložiť búdku, ako zobrať ten sieťovaný spodok, kam s ním, čo s búdkou a ako budú medzitým sliepky behať po záhrade a čo s tým krmítkom a napájačkou. V podstate každý plán je dobrý, keď funguje. Keď v tom sa ozval ďalší z bratov-inžinierov, aby ozrejmil svoj lepší plán, ako presťahovať malý kurín o pár metrov ďalej a urobiť tatkovi radosť. No na záver sa nedal zahanbiť ani tretí z inžinierskych bratov, ktorý mal ešte lepšejší plán sťahovania kurína.

Bolo mi smiešne, ako som pozoroval týchto šikovníkov. Keďže sa u otca najmä v lete vyskytujú častejšie, nebolo to prvý raz, čo som nemal inú možnosť, ako byť svedkom ich diskusií. Viedli sa presne v tom duchu, ako ich tatko vychoval. V duchu súťaživosti. Títo ľudia nevedia spolupracovať, títo ľudia nevedia akceptovať vedenie jedného spomedzi seba ani pri takej veci ako je „chyťme tú budú a presuňme ju nabok, aby sme zdvihli to zasraté sieťované plato a dali ho inam, aby sme ho prikryli tou drevenou búdou“.

A rovnako tatko-dedko vychováva aj svoje vnúčatá. Spolupráca je tabu, ráta sa len víťazstvo. V čomkoľvek, ale byť najlepší. Lepší ako brat, lepší ako bratranec, lepší ako strýko. Najlepší vyhráva. V hre, v športe, v prenášaní kurína. V živote.

Asi je preto jeden už rozvedený, druhý vyhodený z korporátu a tretí pod papučou lekárky. Prezentujú sa ako úspešní. Len či sú všetci aj šťastní? Lebo aj presťahovanie malého kurína je záležitosť porady a súťaženia, kto príde s lepším nápadom, kto to lepšie zmenežuje.