Hovorí sa, že v paneláku si ľudia vidia aj do hrnca a cez tenké steny počujú všetko, čo sa u susedov deje. No ja mám skúsenosť, že oveľa viacej sa ľudia dozvedia na dedine. Stačí si robiť svoju robotu na svojom dvore. Z cesty pred domom počuť všetko, o čom sa susedia rozprávajú. Občas musí jeden žasnúť, kto všetko má volebné právo.
Takže jeden pekný víkendový deň si robím na svojej chalupe niečo z dreva, keď po ceste pred bránou idú dve ženy s kočíkom. Matka s dospelou dcérou a jej bábom. A z druhej strany prichádza navlas rovnaká zostava. Dve malé deti v jednej malej ulici, to by som ani nepredpokladal. Je divná ekonomická situácia, na vychovávanie dieťaťa treba mať nielen odvahu a neskôr pevné nervy, ale aj solídne ekonomické zázemie. Tým nemyslím úspory, ktoré sú každý deň znehodnocované, ale dobré zamestnanie s perspektívou. Ale keď majú deti ľudia bez práce, príde mi to nezodpovedné. Voči tomu bábu, čo bude neskôr pubertiakom a potom študentom.
A tak si brúsim a neskôr lakujem, keď sa tie dvojice stretnú rovno pred mojou bránou. A čo začnú dve staré mamy a dve mladé mamy, keď sa stretnú? Začnú preberať svoje maličké. Aby som o plienkach, zúbkoch či hnačkách nepočul, mohol som pustiť elektrickú brúsku, ale prišlo mi to neslušné voči tým dvom maličkým v kočíku. Tak si teda pidlikám to svoje drevo ručne a musím počúvať tie dve staré kofy aj mladé žaby. Ešte že detičky sa nezapojili do tohto dialógu, nevreštia, len pokojne spia. Asi tiež už nemôžu tie svoje príbuzné počúvať.
A tak som sa dozvedel, koľko má ktoré dieťa rokov, koľko má kilo, koľko zje a čo už zje aj to, že otec jedného z detí nejaví o svojho potomka záujem. Nezaujíma ho, ako rastie, ani z čoho žije, pretože mu neposiela nijaké peniaze. S matkou svojho dieťaťa nie je zosobášený. A že býva v neďalekom meste na robotníckej ubytovni, je bez práce a žije v podstate ako bezdomovec. Stratená existencia.
Staršej časti jednej polovice stretka to nedalo, aby sa neopýtala, aký bol otec predtým. Vraj v podstate taký istý. No ale mladej sa páčil a ostala s ním tehotná. „Čo už, stalo sa.“ uzavrela pani debatu na túto tému.
Skoro mi pilník z ruky vypadol. Dievča spozná muža bez vzdelania, práce aj spôsobov, začne s ním spávať bez ochrany a na jej následné tehotenstvo a dieťa je jej matka schopná povedať „Čo už, stalo sa.“ Nedostatok výchovy, málo inteligencie, sprostota? Ako definovať tento stav? Im to príde normálne, bežné, prijateľné. Mne sa zdá, že by sa takým ľuďom nemalo dávať povolenie mať deti, kým neabsolvujú výchovu k rodičovstvu a nezložia úspešne testy. A aj o práve na volebné právo mám náchylnosť pochybovať.