Po veľkých krikoch, veľkých nadávkach a veľkej hystérii sa zrodilo veľké prekvapenie. Američania si zvolili nového prezidenta a nestala sa ním podvedená Hillary. Úderným sloganom úspešného kandidáta bola „Zmena“. Nepripomína vám to niečo?
Tak ako prakticky nedávno u nás, zvíťazil v prezidentských voľbách kandidát bez politickej minulosti, zato opradený úspechmi v podnikaní. Jednoduchý človek pri pollitri s kamarátmi by povedal, že si mohol dovoliť zarobené milióny investovať do kampane a splniť si svoj sen o prezidentovaní. Nechajme štamgastov analyzovať situáciu, veď vieme, že pri jednom stole skončili preto, že uvažujú inak, ako uvažujú tí skutočne úspešní.
Pretože úspešní podnikatelia peniaze nevyhadzujú do ľuftu, oni ich vždy investujú. Vždy za peniaze, ktoré na niečo minuli, očakávajú a aj vždy dostanú nejakú protihodnotu. Ak prezidentský kandidát vyvalí ťažké peniaze na volebnú kampaň, tak očakáva výrazný zisk. A tým nie je titul, to je len pekná ozdoba k moci a ziskom, ktoré z toho plynú.
Trump sľuboval zmenu. Akú zmenu ale môže poskytnúť človek, ktorý je špičkou ľadovca a v pozadí rozhodujú iní? O čom všetkom môže rozhodnúť aj americký prezident? Posledné dve voľby mu aj tak vždy predložia poradcovia, stojaci na čele komplexných týmov. Môže prezident hociktorej krajiny, hoci aj tej našej, naozaj slobodne a samostatne rozhodovať, ako vyrieši problémy, ktoré stoja pred ním alebo pred jeho krajinou? A môže ísť prezident proti vláde, parlamentu, kongresu či Senátu?
Zmenu je ľahké sľubovať pred voľbami. Po voľbách môže zmena priniesť iba to, že sa vymenia týmy. Jedna partia, ktorá vyciciava zdroje krajiny bude vymenená za druhú. Za tú, ktorá skutočne stála za kampaňou. Prezidenti, ktorí chceli robiť svoju politiku, už nežijú.
Na čele malej aj veľkej krajiny stoja starnúci podnikatelia. Hovoriť v súvislosti s ich minulým podnikaním o etike chce notnú dávku odvahy. Minimálne na základe dostupných informácií. Kto ale rozhoduje, aké informácie sa dostanú na verejnosť a sú vôbec objektívne? Veď vtedy ešte nevládli a konkurencia mohla písať všeličo, veď mala jeden cieľ.
Keď sú masky ošúchané, vymenia sa za iné. Voľby aj tak skončili, ako mocní chceli. Aspoň teda v jednom tábore. Lebo keby slobodné voľby mohli naozaj niečo zmeniť, celkom iste by ich už dávno zakázali.