V nedeľu sme sa s priateľkou vybrali na prechádzku do prírody a po nej sme sa zastavili v reštaurácii na obed, nech nekazíme romantiku varením pri sporáku doma. Súčasťou naozaj chutného obeda bola aj zelenina, nakrájaná ale bez ochutenia či zálievky, ktoré naozaj nemusíme. A ako to už býva, keď jete čistú zeleninu, ničím nezamaskujete prípadné pachute.

Hlavný kuchár tejto reštaurácie je už roky známy tým, že je vynikajúci kuchár a vie kombinovať suroviny do naozaj výborných jedál. No v nedeľu poobede veľa hostí nemal, takže na stres sa vyhovárať nemôže.

Počas obeda sa priateľka s chuťou zahryzla aj do čerstvej paradajky a zrazu jej tvár prebehol tieň. Čo sa stalo? „Paradajka je krájaná nožom, s ktorým sa predtým krájala cibuľa“, odvetila. A chuť cibule sa dostala na paradajku.

Keby bol kuchár pripravoval klasický miešaný šalát, bola by v ňom okrem paradajky aj cibuľa, paprika, zaliate zálievkou z octa, soli a korenia. Všetky chute spolu. Lenže nerobil šalát, krájal len rajčiny.

U nás doma máme na cibuľu aj osobitný lopárik, aby iné potraviny nenapáchli vôňou cibule. A aj varešky rozdeľujeme na jednotlivé druhy potravín, aby sa ich chute náhodou nestretli v nevhodný okamih. Zdá sa ale, že ani vo vychýrenej reštaurácii nemajú ohľadom náčinia úplne jasno.

A čo vy doma, čím krájate cibuľu?