Tento rok som si v lete obnovoval parkovaciu kartu na auto už len na pol roka. Po Vianociach už ju nebudem potrebovať, aby som mohol legálne stáť na parkovisku pred budovou, kde mám kanceláriu. Lebo už ani kanceláriu nemám.

Podnikať som začínal, ako väčšina v tej dobe, z vlastného bytu. „Kanceláriu“ tvoril vtedy moderný telefónny prístroj so záznamníkom na mikrokazetu Panasonic, položený na mojom starom študentskom stolíku v rohu obývačky. Najväčší problém bol odhadnúť, či mi volajú kamaráti alebo (potenciálny) obchodný partner. Preto som v obvyklej pracovnej dobe nechal telefón radšej zvoniť a až podľa hlasu diktujúceho záznam, som zdvihol a prihlásil sa, buď menom alebo firmou. Kamaráti to už vedeli a počkali na linke…

Biznis sa rozrastal a „pracovať z domu“ začalo byť únavné. Našiel som si kanceláriu na okraji mesta, kde som mal aj sklady pre rozrastajúce sa zásoby tovaru z dovozu. Oddelil som domáce a pracovné telefonovanie a môj pracovný stôl zdobil okrem kufríkového písacieho stroja na faktúry aj novučičký telefax Panasonic Panafax – to bola podmienka na zriadenie novej telefónnej linky 🙁 Mimochodom, mám ho ešte stále 😉

Časom pribudol aj osobný počítač Intel Pentium a laserová tlačiareň HP, neskôr aj malý serverík s faxovou kartou, ISDN telefónna linka, dial-up internet, sekretárka, modernizoval som sa 😉 Keď vybudovaný trh ovládli zahraniční dodávatelia, začal som sa orientovať na poskytovanie služieb a dodávky tovaru časom úplne odpadli. Sklady neboli potrebné, kancelária na okraji mesta stratila svoje výhody. Môj spolužiak zo základnej školy, ktorý tiež redukoval svoj biznis, mi ponúkol nájom v časti svojej kancelárie v strede mesta za výhodných podmienok. A tak som sa jeden víkend presťahoval.

Po roku prestal byť nájom výhodný, ale ešte vždy sa to dalo prevádzkovať, hlavne som už nemusel do práce autom, pešo to bolo blízko aj domov aj na úrady či poštu a do banky, hoci už sa začal objavovať internetbanking. Takže som aspoň ušetril na benzíne. Lenže po pol roku mi môj „kamarát“ oznámil, že sa sťahuje z mesta a kancelária, kde som v nájme, je na predaj… Nerobil som si ilúzie, že ju niekto kúpi, aby ju naďalej prenajímal, nota bene za pre mňa výhodných podmienok a nevedel som, či je o ňu záujem, že by ju niekto kúpil. A tak som sa za pomoci rodiny a banky stal majiteľom nehnuteľnosti v centre mesta. Ešte vždy som totiž mal kopu materiálu aj dosť veľký archív, aby som to všetko napchal do obývačky svojho bytu…

To boli ešte koruny, mimochodom zopár odložených bankoviek a mincí z tej doby som mal odložené v spodnom šuplíku, z nostalgie. Dnes už fax je nanič, na ISDN spomíname s rozpačitými dojmami, všade vládne optika, internet a mobily s dátami, veľký výkon stolného počítača sa zmestí do notebooku. Svoj starý archív som radikálne preriedil, spústa materiálu, ktorý „sa ešte bude hodiť“ skončilo na zbernom dvore. V podstate by mi stačil aj polovičný priestor. No ale nájom som neplatil, bolo to moje, tak to bolo jedno.

Jedno to prestalo byť, keď som kúpil dom na vidieku, kde trávim stále viac času a pracujem z notebooku, keď sa mi nechce niekoľko dní do mesta. A platím elektrinu, internet a služby správcu v miestnostiach, ktoré využívam ako archív a pracujem tam raz do mesiaca pár hodín. Jednu miestnosť v dome som vyčlenil na kanceláriu, teda zvyšok archívu, tlačiareň, PC a sieťovú infraštruktúru. Zredukujem tak tri pracoviská, teda byt (kde pracujem teraz najviac), záhradu, kde pracujem často a kancelária, kde sa vyskytujem sporadicky, na dve. A prestanem premýšľať, kde mám aký papier a kde mám aké nastavenie.

Už od leta som spolu s „upratovaním“ prevážal postupne autom veci z mesta na dedinu. Tak či tak autom jazdím, len som si urobil zachádzku a nemusel som platiť dodávku, tá mi ostane na posledný deň pre jeden masívny stôl a jednu skriňu.

Nostalgicky budem spomínať na priestory v centre, kde som strávil takmer dvadsať rokov. Paradoxne tak po rokoch opäť končím s prácou doma 😀 No zásoby tovaru nemám, služby poskytujem cez internet a papierový archív už takmer netvorím. Ušetrím ročne dosť eur za nevyužívaný priestor a tiež budem môcť zredukovať tri stroje (PC/NTB) na dva. Do úspory môžem zarátať aj ušetrené presuny autom po meste a za parkovaciu kartu. A v prípade problémov s internetom alebo s technikou vždy mám k dispozícii pre súrne prípady dve oddelené pracoviská.

A v mobilnom telefóne mám čísla zákazníkov uložené rovnako, ako čísla priateľov, takže viem, kto mi volá 😉