Nedávno mi volali z poisťovne, donedávna ešte monopolnej a dnes možno najväčšej „Slovenskej“, že som splnil jednu z podmienok životného poistenia a teda mám sa dostaviť na pobočku dohodnúť podmienky a termín výplaty celkom slušnej sumy peňazí. Najskôr som spozornel, lebo finančných podvodov cez telefón aj mail je požehnane, ale detaily ma presvedčili, že som sa začal na tie peniaze celkom tešiť.

Životné poistenie a zvlášť životné poistenie so sporením nie je moderný vynález súčasnej demo-kracie a slobodného podnikania. A rovnako staré sú aj zavádzania poistencov, ktoré s tým súvisa. Ale keď ľudia chcú byť klamaní…

Ale poďme pekne po poriadku, i keď aj toto je pekne starý príbeh.

Keď som sa narodil, rodičia mi uzavreli životnú poistku. V hlbokom socializme, ešte ani nebolo chyrovať o prvej farebnej revolúcii, neskôr nazvanej Pražská jar. V časoch, keď kvalifikovaný robotník zarábal asi 800 korún a bol schopný z toho uživiť manželku a jedno dieťa a bývať v prenajatom (štátnom) byte. I keď robiť nadčasy a dostávať 1200 korún bolo asi lepšie. Ľahšie sa splácala mladomanželská pôžička, z ktorej sa kompletne zariadil dvojizbový byt, bez rizika exekúcie a straty zamestnania, teda príjmu. Dnešní mladí môžu progresívne slintať a snívať, nadávajúc na dobu neslobody.

Takže v štátnej poisťovni rodičom sľúbili, že keď budú prispievať mesačne asi 11 korún (neskôr to bolo už viac), tak keď dovŕšim osemnástku, vyplatia mi „do začiatku“ na ruku desať tisíc korún. A po celý čas budem úrazovo poistený, keby sa mi ako decku šintérskemu dačo stalo či nebodaj polámalo. No nezoberte takú výhodnú ponuku!

A tak moji rodičia poctivo platili a ja si pamätám len na jednu udalosť, kedy som tú poistku využil. Ako teenager (v tom čase neznáme slovo) som si spôsobil vlastnou neopatrnosťou úraz na ruke, ktorý ma poznamenal na celý život, no tým nemyslím, že by mi spôsobil nejaké psychické či skutočne fyzické problémy. Ako to už u otvorených hláv býva,skôr to bola jedna z tých najlepších vecí, čo sa mi mohla stať. No liečenie trvalo roky vrátane niekoľkých operácií a poistné a odškodnenie za trvalé následky som dostal vyplatené už dávno po dovŕšení dospelosti. Nejakých šesť tisíc korún, čo v tom čase bol asi trojnásobok priemerného mesačného platu. Kúpil som si kvalitné HiFi rádio s drevenými 25W tridsaťlitrovými reprobedňami, dodnes ich mám. Dobrá investícia?

Medzitým prebehol prvý kontakt poisťovne so mnou. Presvedčili ma, aby som si tých desať tisíc nevyberal a nechal ich v poisťovni, kde sa z úrokov bude hradiť poistné proti úrazu alebo smrti, veď už mám jednu takú skúsenosť a peniaze sa vtedy vždy hodia. A keď sa dožijem starobného veku, peniaze mi vyplatia. Len akosi človeku vtedy nedošlo, že sa poisťovňa vlastne bráni poisteniu „starca“…

A ja som na tú poistku úplne zabudol. A ani som ju nepotreboval. A zrazu mi volajú, že mi vyplatia, asi tristošesťdesiat eur.

Keď som sa narodil, bola poistná suma vyššia, ako ročný plat. Keď som dovŕšil dospelosť, bolo to ani nie šesť mesačných platov. A keď som dovŕšil vek výplaty, tak je to ani nie polovica skutočného priemerného mesačného platu nekvalifikovaného zamestnanca. Je to menej, ako bežný starobný dôchodok.

To som vlastne od začiatku chcel povedať. Že keď vám sľubujú veľké peniaze kedysi v budúcnosti, tak by ste mali uvažovať, akú hodnotu budú tie peniaze vtedy (ne)mať. Že existuje čosi ako inflácia, ktorá nám z nich užiera. Aj keby sme vynechali zložený úrok (úrok z úroku), tak si musíte predstaviť, že napríklad z cieľovej sumy 20.000 eur za dvadsať rokov bude koľko? Ak pre jednoduchosť uvažujeme „len“ 2% infláciu, tak za desať rokov je to dvadsať percent, za dvadsať rokov štyridsať percent. A to ešte nikto nesmie „vymyslieť“ napríklad energetickú krízu a medziročnú infláciu 15 percent, že? Skrátka aj keď o dvadsať rokov dostanete tých dvadsať tisíc, tak ich hodnota, kúpna sila, bude proti dnešku polovičná. A možno ešte menšia.

Poistiť sa? Iba ak zákonnú poistku alebo poistenie spôsobenej škody. Inak sú to všetko vyhodené peniaze a zarobí na tom len ten, kto s vami tú poistku uzavrel.

každý chce vaše dobro (peniaze). Nenechajte si ho vziať.