Niektorými médiami prebleskla správa, že občania v Portugalsku našli spôsob, ako obísť často nezmyselné nariadenia vlády v súčasnej globálnej zrade demokracie. Ideály zjednotenej Európy sú pošliapavané, sľuby politických špičiek zabudnuté, ale ľudia sa nedajú. Chcú si žiť svoj slobodný život a autority prestávajú mať moc.
Nie len, že nám zakazujú cestovať po Európe, hoci to bol jeden z hlavných sľubov občanom, keď asistovali riadenej demontáži socialistického zriadenia, ale nám obmedzujú voľný pohyb po vlastnej krajine a dokonca ani po meste nemôžete slobodne chodiť. Pripomína to prítomnosť nemeckých fašistických vojsk počas 2. svetovej vojny. Ani vtedy sa ľudia nemohli slobodne pohybovať, podľa aktuálnej situácie cez deň alebo po zotmení, kto nemal pri sebe príslušný papier na výnimku, hrozilo mu v extrémnom prípade aj zastrelenie. Môžeme namietať, že vtedy bola iná situácia, bola vojna, oficiálne ozbrojené sily vtedy vládnucej moci čelili hrozbe ozbrojených partizánov z radov domorodých obyvateľov a dnes oficiálna vládnuca moc bojuje proti svetovej pandémii nebezpečnej choroby a preto obmedzuje domorodé obyvateľstvo. Keď to zjednodušíme (ako matematici hovoria vykrátime obe strany rovnice a prevedieme na spoločného menovateľa), tak vláda obmedzuje domáce obyvateľstvo. Keď nemôžete do obchodu ani na chalupu, tak vám môže byť jedno, kto vám to zakázal a kto vás bude postihovať, či už na živote alebo na majetku (mastné pokuty). A od toho môže byť len krôčik k otázke, aká je to vláda a aký ma vzťah k pôvodnému obyvateľstvu na danom území.
Jednou z výnimiek zo zákazu pohybu je venčenie psov. Z rehole a povinnosti voči štvornohému miláčikovi, často pánovi domácnosti, sa stala jediná možnosť, ako vyjsť z panelákového bytu na čerstvý vzduch bez nutnosti skloniť chrbát pred vládnúcou mocou výmenou za „zázračný“ papierik, ktorý vydrží týždeň či dva a potom opäť musíte potlačiť svoju ľudskú slobodu a otrčiť tvár prisluhovačom.
Kto nemá psa, môže doma zhniť. Alebo sa nechať ponížiť. Sloboda má naozaj len takú cenu, akú ste ochotný za ňu zaplatiť. Alebo sa môžete snažiť rýchlo si nejakého psa zaobstarať. Spolu s ním aj pelech, krmivo, hračky… Teda opäť znížiť svoje finančné rezervy, aby vás vláda mohla neskôr ešte viacej pritlačiť.
Lenže taký nový psík ešte nemusí byť vycvičený, nemusí poslúchať. Môže sa stratiť alebo ujsť počas venčenia. A tak vraj portugalské mestá zaplavili ľudia, držiaci v rukách vôdzku bez psa. Predstierajúci, že svojho zatúlaného psa hľadajú. U nás by to nešlo. Každý pes musí byť registrovaný na mestskom úrade a občan musí za psa platiť daň. Polícia po kontrole takéto venčiteľa vez venčeného by si ľahko dodatočne overila, či má právo slobodne chodiť po parku alebo ho treba zatvoriť.
Len teraz začínajú dávať niektoré opatrenia a nátlaky z minulosti zmysel. Ako povinné čipovanie psov a príslušné záznamy o majiteľovi aj psovi, ako povinné očkovanie a povinné očkovacie preukazy. Nie len, že strateného či „odloženého“ psa ľahko identifikujú aj s jeho majiteľom. Očipovaní sú aj ich majitelia. Či vy chodíte venčiť svojho psa bez smartfónu?