Puto medzi priateľmi býva silnejšie, ako medzi príbuznými. Priateľov si totiž človek vyberá a často kamarátstva z detstva či dospievania sú trvalé, podopreté spoločnými zážitkami či huncútstvami. Z tej doby si človek pamätá charakter a vie, na koho sa môže spoľahnúť a kto nie je skutočný kamarát.
Prelom rokov 2022/23 bol pre mňa turbulentný, ale nič, čo by ma nejako ohrozovalo či deprimovalo. Skrátka sa toho dialo trochu viac, ako býva zvykom. V podstate išlo len o to, ako budem meniť svoj na krátky čas zažitý denný rozvrh a koľko času budem venovať priamemu zarábaniu peňazí a koľko budovaniu svojej „dôchodkovej reformy“, teda materiálovej nezávislosti, akémusi limitovanému „off-grid životu“, ako sa moderne v zahraničí nadáva.
Paradoxne, ak chcete žiť odstrihnutí od spoločnosti, teda hlavne jej korporátno-sieťovej dominantnej časti a nepotrebovať (tak veľmi) peniaze, musíte najskôr dosť peňazí na to všetko minúť. Raz darmo, nezávislosť je drahá, minimálne na začiatku. A to aj vtedy, ak si ju budujete vlastnými rukami a vo „voľnom čase“, tedy vtedy, keď iní makajú za pásom, aby prežili. Vtedy príde vhod, keď nejaký materiál nemusíte kupovať nový v obchode, ale máte možnosť zohnať lacnejšie, najmä keď vám stačia zvyšky, teda odpad. Ako napríklad krátke kusy káblov, lebo na úpravu zapojenia v elektrickom rozvádzači je škoda kupovať nový kábel v metráži a rozstrihať ho. Je to nakoniec nie len ekonomické, ale aj ekologické. Lokálne aj globálne.
Takže v predstihu podľa vývoja prác na gazdovstve som objednal u jedného kamaráta potrebný materiál, dokončoval odovzdávku na pracovisku, kde som končil a súčasne „viedol rokovania“ s ďalším kamarátom, ktorý potreboval helfnúť, lebo podľa jeho slov musel zákazky odmietať, lebo nestíha. Je to možno divný režim, kedy človek naoko poskakuje medzi tromi-štyrmi koňmi, pričom nikde nevidno okamžitý výsledok, ale v globále sa postupuje nenápadne vpred a na širokom fronte. A zrazu je to hotové.
Na gazdovstve je totiž stále čo robiť, pričom časť prác sa týka prevádzky (okolo zvierat či súrne opravy) a časť budovania budúcich „technických zariadení“. Prekladané to je pracovnými povinnosťami či pomocou priateľom. Naoko rozkúskovaná robota umožňuje venovať sa práve tomu, na čo je vhodný čas či počasie a keď dôjde materiál, naporúdzi je ďalšia práca, ktorá čaká ma dokončenie či aspoň začatie. Vpred sa postupuje frontálne, nie jednotlivo. Vtedy nevadí, že kamarát nemá čas pripraviť potrebný materiál a bude „budúci týždeň“, prestoje nie sú.
No keď je z budúceho týždňa budúci mesiac, to už je cítiť. Do toho nie a nie naštartovať sľúbenú prácu a okrem zásobníka prác sa zmenšuje aj zásobník peňazí. V takej chvíli je potrebné vytiahnuť „zo šuplíka“ plán B.
Materiál porieši bazos.sk. Večer preklikám, napíšem maily. Keď prvý vybraný dodávateľ mešká aj napriek dohode desať dní, vyrieši to ďalší predávajúci z nového inzerátu. Materiál je o pár dní doma a dnes už aj zamontovaný. Trvalo to ani nie tri hodiny. A mohlo to byť už pred šiestimi týždňami hotové. Aj s peniazmi sa to dajak poriešilo. Vždy sa nájde nejaká zákazka a ľudia sú radi, že má človek na nich čas. Vďaka „zásobníku prác“ som poriešil na gazdovstve veci, na ktoré materiál bol nakúpený, len nebol čas, takže žiadna strata času. Tiež som vyriešil prísun zdrojov na ďalšie nákupy, takže nehrozí ani hlad ani prestoje v budúcnosti. Ostal len taký neurčitý divný pocit.
Pritom stačilo len zavčasu ohlásiť: „Počuj kámo, mám toho teraz veľa, málo ľudí k tomu, nestíham, nebude z toho nič, čo sme si sľúbili.“ Zavčasu, nie posledný deň, mohol som sa inak zariadiť. Ale tak nejak som tušil, že veci môžu inak dopadnúť, ako je optimálny scenár, na to už som dosť starý. Preto som mal v predstihu a v kľude pripravený plán B. A keď „prišlo na moje slová“, namiesto medzi ľuďmi obvyklej paniky stačilo „prehodiť výhybku“ a pokračovať ďalej bez „straty desiatky“. Len trošku poklesol kredit niektorých kamarátov. Ja svoje peniaze a svoj čas budem míňať naďalej, len už iným smerom.