Niektoré skupiny a organizácie až tak tvrdošijne trvajú na tom, že sú demokratické, že si slovo „demokracia“ v rôznych podobách dávajú priamo do názvu, aby presvedčili, minimálne seba, ak sa im nedarí presvedčiť tých ostatných. Ale ako je to naozaj?
Podľa Wikipédie je demokracia:
Demokracia (z gr. démos - ľud a kratiá - vláda[1] cez franc. démocratie[2]) je:
- pôvodne: politické zriadenie gréckych mestských štátov, pozri aténska demokracia
- politický systém alebo zriadenie, v ktorom je zdroj štátnej moci ľud[3][pozn 1]
- forma rozhodovania, ktorá predpokladá určitú rovnosť medzi hlasujúcimi[4]
- podriadenie sa menšiny väčšine[5][6]
Ak sa prenesieme priamo do súčasnosti, tak podľa tejto všeobecne uznávanej teórie:
O všetkom rozhodujú občania štátu, všetci s rovnakými právami (a povinnosťami). Teda rozhodujú o tom, kam smeruje náš štát, akými princípmi (a z nich vyplývajúcimi zákonmi) sa budeme všetci riadiť a kto bude našu spoločnú vôľu vykonávať. Teda ktoré osobnosti a ich združenia (politické strany) podľa nimi formulovaných predstáv o ďalšej spoločnej budúcnosti si vyberieme (zvolíme), aby výsledok našej vôle vykonávala. A výsledok je záväzný pre všetkých, bez ohľadu na to, aké sú jeho predstavy o budúcnosti štátu aj bez ohľadu na to, aké sú jeho predstavy o osobách, ktoré majú našu spoločnosť riadiť a kam ju majú smerovať.
A teraz si otvorte noviny alebo pozrite TV správy a povedzte, či výkriky ľudí na námestiach „Fico do basy“ alebo „Dosť bolo Fica“ spĺňajú túto teóriu demokracie.
No nespĺňajú. Tí, ktorí sa rozhodli ísť 30. septembra voliť, volili a zvolili si nie len ľudí, ale aj ich predstavy o ďalšom smerovaní nášho spoločného štátu. Až potiaľto nám demokracia funguje. Ale skupina, ktorej predstavy o budúcnosti aj to, kto ju má realizovať, boli vo výsledku v menšine, odmieta akceptovať posledný bod zásad demokracie.
A rozhodla sa bojovať proti výsledku slobodných demokratických volieb aj proti víťazom, rozumej víťaznej väčšine. To sú potom čo za demokrati?
Demokracia a tolerancia, ale len voči nám?
Koľkokrát som počul progresívne a demokratické slová, že musíme byť demokratickí a tolerantní. Ale len keď niekto poukazoval na progresívnych demokratov v menšine. Ich spôsob tolerancie a demokracie sa ukázal pred Vianocami v parlamente aj na námestiach niektorých miest.A ešte v diskusiách MBM (médií bývalého mainstreamu). Našli sa v nich aj také perly ako „Text komentára najprv píšem vo Worde a až potom ho vkladám do diskusie pod článok“. Alebo ešte lepšia bola výzva: „Všetci účastníci protivládnych protestov by sa mali vzdať honorárov na podporu opozície“.
Prečo by som ja mal písať komentár v textovom editore? Ja aj tento článok píšem priamo v redakčnom systéme blogu, načo by som ho písal v texťáku? Iba ak by som ho musel niekomu posielať na schválenie. Textu asi nie, ten je už predsa vonku. Že by výplaty?
A progresívne protestujúci dostávajú za svoju účasť honorár? To som nevedel. Asi mám iné predstavy o demokracii, slobode a osobnej angažovanosti.
A aká bola otázka z úvodu článku?
Ľudia robia „chyby“ z presvedčenia alebo ich presvedčia peniaze. Ak sa ale niekto prezentuje, aspoň názvom, ako demokrat a pritom nedemokraticky tlačí krajinu proti vôli väčšiny jej občanov iným smerom, tak o čom to potom je? O plnení úloh? Majú krajinu dostať kamsi? Bez ohľadu na želanie a predstavy (väčšiny) občanov? Kto rozhodol o cieľoch? Aké sú jeho úmysly? Prečo ich nemohol prezentovať vo voľbách a pokúsiť sa zvíťaziť? Prečo smerovanie Slovenska nemôže byť otázkou voľby jeho občanov? O čo tu a komu vlastne ide?
Pridaj komentár