Túto obľúbenú formuláciu mnohých manažérov nájdete v takmer každej požiadavke na obsadenie akéhokoľvek pracovného miesta ako nevyhnutnú vlastnosť budúceho úspešného uchádzača. Mnohí adepti na prácu si tiež hrdo píšu do svojich životopisov túto schopnosť ako svoju konkurenčnú výhodu. Čo to ale v skutočnosti znamená „zvládať stresové situácie“?

Začať by som mal hádam definíciou stresu. Jednoducho povedané je to tlak. Tlak na vašu osobu, aby ste niečo urobili. Rýchlejšie, lacnejšie, lepšie, inak. Inak povedané, niekto vám zadá prácu a bude vás buzerovať, že ste to urobili inak, ako si on predstavoval, alebo že to potrebuje už včera a podobné hovadiny.

Zo svojej skúsenosti viem, že sa takéto stresové situácie vyskytujú najčastejšie ako doprovodné javy účinkovania neschopných manažérov. Zámerne píšem manažérov, pretože človek, ktorý rozumie svojej práci, vie tiež odhadnúť, koľko môže trvať jej vykonanie, aké si vyžaduje prostriedky a nástroje, čo je potrebné urobiť. Manažér dokáže iba tlačiť na znižovanie ceny a skracovanie termínov a môže byť rád, že jeho oddelenie funguje a dosahuje výsledky aj napriek jeho manažovaniu. V podstate je to dobre platená brzda.

Tento týždeň sa v mojej RSS čítačke objavil článok o tom, ako si vyberať spolupracovníkov a ako kontrolovať, či vedia zvládať stres. A návody, ako by sa mal stres kompenzovať.

Predpokladám, že nikto z mojich čitateľov nepracuje v týme záchrany Zemegule a priľahlého Vesmíru, kedy by išlo naozaj o život. Vo všetkých ostatných situáciách ide v podstate o nič a najčastejším dôvodom výskytu stresových situácií, ktoré kladú zvýšené nároky na pracovníkov, sú len neschopnosť manažérov dobre rozvrhnúť prácu medzi svojich ľudí a nadriadeným povedať „NIE“ na nezmyselné požiadavky. V rámci zachovania si svojich teplých miestečiek buzerujú ľudí, ktorí pre nich pracujú. Takýchto manažérov spoznáte podľa toho, že neustále telefonujú. Namiesto uváženia, rozvrhnutia a plánovania svojich aktivít a akcií furt niekomu volajú a furt „upresňujú“.

Zmienený článok obsahoval rady, ako kontrolovať svojich spolupracovníkov, či dokážu odbúravať stres a aj samotným pracovníkom radil, ako sa so stresom vysporiadať skôr, než podľahnú vyhoreniu.

Tiež mám svoj spôsob, ako sa vysporiadať so stresom a ako zvládať stresové situácie.

Ak narazím na klienta, zákazníka, rádobyNadriadeného, u ktorého badám snahu riadiť moju činnosť tak, že vytvára svojimi často nekompetentnými „riadiacimi“ zásahmi stresovú situáciu, poviem mu rázne „NIE“. Odmietnem spoluprácu s človekom, ktorý si nevie zadeliť ani len svoju prácu a čas a bude mi „kafrať“ do toho môjho. Ak totiž zadávateľ práce nerozumie práci, na ktorú si najal mňa (predpokladám preto, že je presvedčený, že ja jej rozumiem), tak prečo má pocit, že ma môže riadiť? Prečo má pocit, že môže tlačiť na skrátenie termínu, ktorý som na základe jeho požiadaviek stanovil?

Najlepšie sa so stresom vyrovnám tak, že sa nenechám nikým do stresovej situácie vtlačiť. A už vôbec nie ako radový zamestnanec za paušálny plat. Mnohí manažéri a majitelia firiem majú pocit, že stačí vyplácať minimálnu mzdu a za to môžu človeka vlastniť. A keď dačo zlyhá (rozumej poserú), tak to hodia na krk svojím ľuďom so schopnosťou zvládať stres 😀 Zamestnávatelia si za svoje peniaze kupujú len čas svojich zamestnancov, zvyčajných osem hodín päť dní v týždni.

Rozhodne neplatia toľko, aby si kvôli ich neschopnosti plánovať zvyšovali krvný tlak, pestovali žalúdočné vredy, nemali pravidelný pitný režim a prestávku na jedlo. Skrátka aby si kazili svoje zdravie, o ktoré sa na staré kolená budú musieť sami postarať, pretože synáčik terajšieho majiteľa ich jednoducho vyhodí z práce a nájde si iných užitočných idiotov, schopných odolávať stresu. A rovnaká paralela platí aj pre vzťah zadávateľ-dodávateľ medzi firmami, kde pracujeme na základe objednávky a faktúry a nie na základe pracovnej zmluvy.

Za tie roky, čo podnikám, som sa už naučil, že niekedy je jednoduchšie odmietnuť zlú zákazku alebo zlého zákazníka a radšej sedieť v prázdnej kancelárii v nohami na stole a nič nerobiť, ale ani nevytvárať náklady, ako pracovať pre niekoho, kto sám nevie, čo chce, ako to chce, ale hlavne to chce rýchlo a svojím prístupom vás len znervózňuje a nebodaj nechá celú zákazku aj trikrát prerobiť, aby často skončila nakoniec v stave, v akom bola v prvej verzii 😀

Keď totiž odmietnem zákazku s rizikom práce pod tlakom, tak možno nezarobím, ale ani neprerobím a som v stave študovať si nové veci, alebo relaxovať, alebo som jednoducho pripravený prijať zákazníka, na ktorého by som nemal čas, keby som sa nechal vtiahnuť do hry zvanej „vedieť pracovať pod tlakom“ a hral sa na hrdinu, ktorý vie zvládať stres.

Takúto frajerinu s názvom sloboda si viete zahrať ale len vtedy, keď ste sa nenechali ohlúpiť reklamami a nenechali ste si nanútiť nezmysly, ktoré nepotrebujete, ale za ne musíte platiť každý mesiac pravidelné platby či splátky. Aj to je totiž stres a aj takémuto sa dá vyhnúť.

Pretože neplatí „hlavne aby bolo robota“. To si hovorili aj tí živnostníci, čo makali na Váhostav. Robotu dostali. Aj istoty. Len peniaze a zdravie už im nikto nevráti 🙁