Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala v septembri dlho očakávanú štúdiu sumarizujúcu fakty o prevalencii vrodených vád v Iraku, ktoré mnohí experti spájajú s ochudobneným uránom, ktorým americká armáda bombardovala a ostreľovala niektoré iracká mesta. Podľa tohto dokumentu je „miera spontánnych potratov, mŕtvo narodených detí a vrodených vád v súlade alebo dokonca pod hranicou medzinárodných štandardov. Štúdia neposkytuje jasné dôkazy pre tvrdenie o nezvyčajne vysokej miere vrodených chýb u novorodencov v Iraku.“ Štúdia konštatuje, že bola vykonávaná na základe „svetovo uznávaných“ pravidiel a že bola „extenzívne“ pripomienkovaná medzinárodnými expertmi.
To je úvod článku, ktorého originál sa nachádza na www.literarky.cz
Malá odbočka. V sedemdesiatych rokoch nás v škole učili, že naše poľnohospodárstvo prešlo od extenzívneho rozvoja k intenzívnemu. teda že od využívania dostupných plôch, odrôd a možností k nasadeniu technológií a zvyšovaniu výkonov. Kto teda v správe WHO sa snaží miasť ľudí používaním pojmu, ktorému zrejme nikto poriadne už nerozumie?
No nič, poďme späť k prekladu článku.
Britský denník Guardian však poznamenáva, že je niečo zle. Výsledky záverečnej správy WHO sa totiž dramaticky líšia od predchádzajúcich stanovísk irackého ministerstva zdravotníctva. Napríklad BBC tento rok citovala expertov ministerstva, podľa ktorých štúdia WHO zverejní „usvedčujúce dôkazy“ o vysokom výskyte vrodených chýb v oblastiach, v ktorých v roku 2003 prebiehali boje. To isté vtedy „potvrdila“ aj WHO. Prečo teda finálna správa Svetovej zdravotníckej organizácie zrazu hovorí niečo iné ?
Irackí lekári už roky upozorňujú na vysokú mieru vrodených defektov u novorodencov, zatiaľ čo iné, nezávislé štúdie, hovoria o dramatickom náraste úmrtnosti novorodencov, prípadov rakoviny a leukémie, to všetko po americkom bombardovaní. Lekári vo Fallúdži napríklad hlásia „masívne bezprecedentné počty“ poškodenie srdca a nervových porúch – v priemere ide o trinásťnásobok stavu známeho v Európe.
The Guardian cituje bývalého dlhoročného zamestnanca WHO, podľa ktorého je štúdia WHO „neuspokojivá“. „Ten dokument postráda vedeckú kvalitu. Neprešiel by pripomienkami ani v tých najhorších vedeckých žurnáloch. Jedným z najväčších metodologických problémov je, že sa ani nesnaží skúmať dáta z irackých nemocníc – to sú pritom ale tie zodpovedajúce klinické údaje dokumentujúce diagnózu,“ hovorí dr. Keith Bavistock z University of Eastern Finland. „Tieto klinické hlásenia na rozdiel od štúdie WHO ukazujú na vyššiu mieru vrodených vád. Namiesto toho sa ale WHO sústredí na rozhovory s matkami čoby ľuďmi, ktorí majú určiť diagnózu. Väčšina z nich je však traumatizovaná prostredím, v ktorom žijú, ich spomienky nie sú spoľahlivé a navyše nemajú kvalifikáciu na určenie diagnózy.“
Na otázku, či WHO zabudla na záznamy irackých lekárov kvôli politickému nátlaku, Baverstock odpovedal: „Spôsob, akým bol celý dokument zostavený, je veľmi podozrivý. Existujú otázniky o zodpovednosti USA a Británie, ktoré sú v tomto prípade v konflikte záujmov už len kvôli možným nárokom na odškodné, ktoré by mohli byť proti nim vznesené, ak by sa preukázala spojitosť medzi vrodenými vadami a bojovým nasadením ochudobneného uránu. USA a Británia v zásade odmietajú povedať, kde ochudobnený urán použili, čo by ale mohlo viac objasniť túto koreláciu.“
Keith Bavistock už sa pri práci pre WHO sa cenzúrou amerických a britských akcií stretol v roku 2001, keď boli jeho štúdie „zamietnuté, aj keď vychádzali z údajov ministerstva obrany o subjektoch, ktoré boli ochudobnenému uránu vystavené v rámci friendly fire, pričom sa jasne stanovilo, že sú genotoxické.“ Baverstockovu vlastnú štúdiu potom WHO zablokovalo, pretože sa im „nepáčili jej závery“. „Je alarmujúce, do akej miery je možné potláčať vedecké princípy kvôli politicky vyhovujúcom záverom.“
Odborný lekársky magazín Lancet dodáva, že správa WHO nie je ani nijako odborne podložená, pretože experti vymenovaní v záhlaví problému venovali sotva hodinu a pol…
Christher Busby, vedecký šéf Európskeho výboru pre radiačné riziká, bol na webe RT ešte ostrejší a celú štúdiu WHO označil za hanbu. V máji 2011 pred Výborom OSN pre ľudské práva predniesol prvotné výsledky vyšetrovania mimoriadne vysokých úrovní rakoviny, detskej úmrtnosti a odchýlok v počte narodených dievčat a chlapcov vo Fallúdži. Už od polovice 90. rokov existovalo veľa neoverených správ o genetických dôsledkoch amerických uránových zbraní vo Fallúdži, ale nikto tam nevykonával žiadnu štúdiu. „Zhromaždili sme nejaké peniaze (4000 libier) a išli do toho. To, čo sme objavili, vyvolalo palcové titulky v The Daily Telegraph, Le Monde aj vo zvyšku sveta,“ opisuje Busby. Neskôr s kolegami publikoval ďalšie dve štúdie založené na údajoch z miestnych nemocníc, jedna analyzovala 52 prvkov z vlasov rodičov detí s vrodenými vadami, ďalšie sa pokúsila vrodené anomálie spočítať a kategorizovať.
Strach zo zistených výsledkov významne sťažoval ich publikáciu. Prestížny lekársky magazín The Lancet štúdie vyhodil, bez toho aby ich dal k oponentúre, časopis International Journal of Environment and Public Health sa po zverejnení prvej štúdie stal terčom silného nátlaku a druhú štúdiu už radšej neprijal, The Lancet a ďalšie publikácie neskôr odmietli aj tretiu štúdiu. „Nakoniec ju vzal až Časopis islamskej lekárskej asociácie (Journal of the Islamic Medical Association), ale až potom, čo som sa ich opýtal, čo by Alah povedal na ich ustrašenosť,“ opisuje Busby.
Podľa neho bolo už od januára 2011 jasné, že štúdia WHO nebude mať zmysel, pretože vychádzala z dotazníkov vyplňovaných rodičmi detí s vrodenými vadami. Tí ale nemajú odborné znalosti na určenie diagnóz, smrť dieťaťa pri pôrode pripisujú rôznym dôvodom, ktoré sami považujú za možné, pričom deti s hroznými vadami typu kyklopského oka, ktorých fotografie možno nájsť na internete, v skutočnosti tvoria síce viditeľnú, ale len malú časť vrodených porúch vo Fallúdži, pretože väčšina ich je skrytých a týka srdca a ďalších orgánov. Vo výsledku tak štúdie WHO stanovuje mieru vrodených porúch na 23,6 promile, zatiaľ čo Busbyho tím na základe údajov z nemocníc vo Fallúdži dospel k číslu 147. Z 291 detí, na ktoré sa Busbyho štúdia v nemocnici zamerala, ich 113 trpelo vrodenou srdcovou vadou, 40 ich malo vadu tráviaceho ústrojenstva, deväť vadu genitálií a 44 vadu chromozomálnu – len pár z nich mohli matky týchto detí určiť samy a správne.
Busby v súvislosti s touto vedeckou hanbou pripomína dohodu z roku 1959, v ktorej sa WHO zaviazala, že nebude strkať nos do činnosti Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a nebude sa zaoberať výskumom spojeným s rádioaktivitou a radiáciou. Táto dohoda stále platí.
Hroznú fotogalériu detí z Fallúdžie nájdete napríklad tu.
Film Feurata Alaniho o Fallúdži „Lost Generation“: