Koncom roka 2012 Parlament schválil novelu zákona a prezident ju podpísal (zaujímavé, ako niektoré veci stíha dostatočne rýchlo), podľa ktorej povinnosť podávať dokumenty výhradne elektronicky je pre daňovníkov opäť (koho to prekvapilo, nech zdvihne ruku) posunutá do budúcnosti.

Živnostníci a firmy, teda daňové subjekty, ktorí sú platcami DPH, majú za povinnosť podávať daňové dokumenty v elektronickej podobe. Teda mali povinnosť. Najprv bola povinnosť stanovená na termín 1. januára 2012, neskôr pre „nejaké problémy“ bola posunutá na 1. apríla 2012 a nakoniec na 1. januára 2013, lebo sa vraj rozhodli na daňových úradoch vymeniť komplet softvér.

Zrejme sa všetko „nestihlo“ a tak je táto povinnosť odložená opäť o rok. Všetko v obľúbenom duchu ktorejkoľvek vlády, podľa ktorého „sľubom neurazíš“.

To, že to nie je povinné, nie je až také zlé pre daňovníka. Môže podávať súhrnné hlásenia alebo priznanie k DPH aj papierovo. Horšie je, že to občas nie je ani možné. Keby aj chcel daňovník podať výkaz elektronicky, tak to nie vždy ide. A tak neostáva nič iné, len pekne cez deň nacupitať na podateľňu daňového úradu a vystáť si rad a počkať, kým tetuška úradníčka skontroluje formálnu stránku dokumentu a podpíše jeho prevzatie. A to všetko prosím v druhej dekáde tretieho tisícročia…

Keby to nebolo aspoň chvíľku fungovalo, ani nepípnem. Ale rozbabrať fungujúci systém a namiesto neho dať „niečo“ čo ani nefunguje, len to stálo kopu prachov, hodených tým „správnym“ smerom…

Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby daňový subjekt „nestihol“ podať daňové priznanie a v termíne odviesť daň. Vlastne si to viem predstaviť celkom presne… Chcelo by to trestnoprávnu a hmotnú zodpovednosť verejných činiteľov.