V médiách posledné týždne rezonuje iniciatíva vlády postaviť alebo rekonštruovať futbalové ihriská a štadióny. Mnoho ľudí prejavilo svoju nevôľu nad takýmto počínaním v súčasnej ekonomicko-politickej situácii. Podobný problém ale riešia aj v ďalekej Brazílii. Rok pred konaním majstrovstiev sveta vo futbale sa tam stavajú štadióny, ale mestská doprava kolabuje a ľudia vyšli do ulíc. Prečo vlastne vlády stavajú štadióny?

Skutočne nemáme v našom štáte iné problémy ako to, že kde si ľudia sadnú na futbale, aby sa pozerali na to, čo tam naši futbalisti stvárajú? Máte niekto pocit, že sú naše futbalové štadióny také preplnené, že sa tam nezmestia všetci slovenského futbaluchtiví diváci? Stoja výkony v slovenskej lige za to, aby si človek kúpil lístok, pivo a párky a platil za to, na čo sa musí pozerať?

V Brazílii ale nemajú problém s kvalitou futbalových výkonov a možno ani s kapacitou štadiónov. Napriek tomu sa rozhodli usporiadať Majstrovstvá sveta a investovať do nich miliardy dolárov z verejných zdrojov. Po slovensky povedané, aj v Brazílii použijú peniaze vybrané z daní obyčajných ľudí, aby ich poslali na účty zopár „vhodne vybraných“ podnikateľov.

V Brazílii už futbal sotva môže byť lepší, ako je a obávam sa, že rovnako to je aj s tým slovenským. Napriek tomu v oboch krajinách ľudia prejavujú nespokojnosť s politikou vlády, so stavom verejnej infraštruktúry, s nezamestnanosťou najmä mladých ľudí. Ale vlády investujú do výstavby futbalových štadiónov.

V Brazílii sa ľudia sťažujú, že z plánov na prípravu MS zmizlo metro a úpravy hromadnej dopravy, že ostalo len pri štadiónoch. Pritom metro a MHD ľudia potrebujú denno denne a ich zlepšenie výrazne zlepší kvalitu života. Keby brazílskej vláde išlo naozaj o ľudí, o ich dobro, tak dá prednosť investíciám do infraštruktúry a nepošle na protestujúcich políciu s vodnými delami. Prečo vlastne vláda potrebuje nové štadióny?

Na Slovensku ľudia nadávajú na mnoho vecí. Od vysokých cien a nízkych miezd až po rozbité cesty. Zatiaľ sme sa nedostali k vodným delám, len občas nám ich ukazujú, ak sa kdesi čosi šustne o takzvanom extrémizme. Teda prejavení krajného názoru. Čiže ak už niekomu praskajú nervy a nedá sa opiť rožkom teda sladkými rečičkami predstaviteľov vlády, ktorí im servírujú miesto skutočných riešení skutočných problémov. V každom prípade cesty sú v žalostnom stave, ale peniaze chce vláda dať radšej na výstavbu a rekonštrukciu futbalových štadiónov, na ktoré aj tak nikto nechodí, nemá dôvod. Prečo vlastne vláda potrebuje futbalové štadióny?

Prvoplánovo vás asi napadne, že preto, aby mohla naše dane odovzdať majiteľom tých stavebných firiem. Táto úvaha iste nemusí byť ďaleko od pravdy. Veď ale tie prachy by mohla vláda kľudne prešustrovať pri výstavbe a hlavne oprave ciest. Alebo chodníkov pre peších a parkovacích miest pri panelákoch. Dať ch na zlepšenie života svojich voličov, daňových poplatníkov. Prečo ale vláda chce mať futbalové štadióny? Prečo chce takmer otvorené plochy hľadísk dookola uzatvoriť?

Poďme naspäť do Južnej Ameriky. Dosť bolo Brazílie, teraz sa pozrieme na opačnú stranu Ánd. Do Chile. Smartfónová generácia facebookovej mládeže si nepamätá ani svoju poslednú domácu úlohu v škole, ale starší občania si iste ešte spomenú na zábery zahraničných televízií, na ktorých sú nespokojní čílski občania natlačení na futbalových štadiónoch. Po vojenskom prevrate generála Pinocheta tak skončili všetci pokrokoví ľudia. Všetci, ktorí zmýšľali inak, ako nová vrchnosť a ktorí boli ochotní a schopní dať svoju nespokojnosť s tým, ako nejaký politik vedie ich krajinu, verejne najavo. Jednoducho ich pozatvárali na štadióny, lebo nemali pripravené žiadne iné dostatočne veľké väzenia ani tábory.

Kvalitné komunikácie, dobré cesty, umožňujú ľuďom sa premiestňovať, rýchlo sa pohybovať. Armáda a polícia to nepotrebuje, používa lietadlá a vrtuľníky.

Potrebujete národný štadión?

Aký máte názor na futbalových výtržníkov? Že na futbal nepatria? A skutočne si myslíte, že keby vláde, polícii, na tom záležalo, že s nimi nevedela rýchlo a efektívne zatočiť? Zatiaľ ale ich nechá nivočiť vlaky, rozbíjať autá na uliciach a vybavenie štadiónov, ničiť sedačky. Zato ale zákonom prinútila majiteľov futbalových štadiónov inštalovať na ne kamery, aby mohli v hľadisku sledovať „podozrivé živly“ a testovať na nich softvér na rozpoznávanie tvárí, aby rýchlo a automatizovane našli hľadané osoby. Chuligáni slúžia ako pokusné králiky, na ktorých vláda robí experimenty za peniaze obyčajných ľudí, ktoré im vzala ako dane.

Predstavte si budúcnosť. Na každom rohu kamery, na každom štadióne kamery. Rozšírené a zväčšené futbalové štadióny s mizernými hráčmi a mizernými výkonmi. Stále sa zvyšujúce dane a stále horšie a horšie životné a pracovné podmienky. Nespokojní ľudia frflú už nie len pri pive a stále častejšie sa spomína islandský model verejnej politiky. Načo vlastne vláda potrebuje futbalové štadióny?