Hladinu medzinárodnej politiky rozvíril aj slovenský prezident. Či skôr čínskej politiky. Presnejšie čínskej reakcie na stretnutie politikov s dalajlámom. Prečo tak Číňanom vadí dalajláma, prečo tak zúrivo reagujú, keď sa stretne s nejakým politikom?

Nič nie je nemenné a už vôbec nie hranice štátov. To, čo je teraz, kedysi nebolo a to čo je dnes, o niekoľko rokov nemusí platiť. To len my, najmä tí mladší, si nepamätajú alebo nevedia nič o histórii. Tak ako je s tým tibetským dalajlámom?

Keď po druhej svetovej vojne v Číne vyhrala červená strana a vyhnala „kapitalistických“ predstaviteľov a armádu na Formózu (Taiwan), krátko na to vojensky zaútočila Čína na dovtedy nezávislý Tibet a začala násilné počínšťovanie. Môžeme sa len domnievať, že hlavným dôvodom bolo obsadiť Tibet skôr, ako ho obsadí niekto iný. Tibet s armádou žalostne vybavenou a cvičenou na vtedajšie pomery v krajine, ktorá žila z poľnohospodárstva a z duchovného života, nemal šancu ubrániť sa. Ich duchovný vodca, dalajláma, odišiel do exilu (ako sa slušne povie, že ušiel, než by sa nechal zabiť). A odtiaľ sa politicky vyjadruje za opätovné oslobodenie Tibetu spod čínskej okupácie a opätovné získanie nezávislosti pre svoju krajinu. Ako náš vtedajší prezident Beneš v Londýne, po tom, čo tam ušiel pred nacistami z Prahy.

Samozrejme že vrcholným predstaviteľom Číny sa nepáči, keď dalajláma nedá zabudnúť tomu, čo sa stalo pred desaťročiami a stále „do toho vŕta“. Veľa mladých ľudí dnes nevie, že Tibet bol slobodný, nevedia, že tam vtrhla čínska armáda a povraždila domorodcov, ako belosi kedysi Indiánov, pardón, musím podľa multi-kulti napísať „prvé národy“, v Amerike. Lenže na dalajlámu prakticky nemajú. Nemôžu mu zakázať hovoriť, písať, cestovať.

Čo však môžu, a robia to, je dôrazne protestovať proti stretnutiam predstaviteľov iných štátov, keď sa s dalajlámom stretnú a porozprávajú. Ako keď sa s ním nedávno stretol náš prezident.

Prečo to Číňania robia? Jednoducho sa vyhrážajú obmedzením diplomatických vzťahov (pche) alebo znížením či zrušením svojich investícií v „neposlušnej“ krajine. A politici sú len bábkou podnikateľov, ktorí potrebujú stále viac a viac.

Takže náš prezident sa vyjadril, že on nič, on sa s dalajlámom stretol súkromne, nie oficiálne. A Lajčák to potom žehlil, aby zachránil kšefty.

To čo sú za sprostosti?

Prezident je len na osem hodín? O štvrtej má padla a môže si robiť čo chce? Ja som si až doteraz myslel, že prezident reprezentuje krajinu. Celý deň, celú noc, celý rok, celé volebné obdobie. No a náš asi nie.

Alebo je taký slaboch? Bojí sa nahlas povedať, že sympatizuje s nejakou krajinou, s jej vrcholným predstaviteľom? Že je za odchod okupantov a vrátenie nezávislosti okupovanej krajine? Ktorej krajine?

Je totiž viac takých krajín, ktoré prišli ani nie tak dávno o svoju nezávislosť a okupuje ju cudzia vojenská moc alebo samozvanci. Líbya, Kosovo, Tibet, Hawaj…

Históriu vždy píšu víťazi. A peniaze vládnu svetom. Čína nám to ukazuje. A Slováci ako vždy ohnú chrbát.