Január je na Slovensku veľmi mrazivý. Nočné teploty na mnohých miestach klesajú aj pod dvadsať stupňov pod nulou, denné teploty sa šplhajú k nule, ale stále mrzne. Celodenné mrazy niekoľko dní po sebe nie sú výnimkou. A ráno, keď ľudia chodia do práce, teplomer osciluje medzi -12 a -6 °C. Bez teplých ponožiek a čapíc až na uši sa normálny človek ráno do ulíc nevyberie. No mne takýto mráz vôbec nevadí.

Mám aj teplé ponožky do teplých topánok, mám aj čiapku a rukavice. Ale ráno ich nenosím, nemusím. Každé ráno sa naraňajkujem a pustím sa do práce na počítači. V obývačke mám svoju pracovňu. Skontrolujem emaily, RSS kanál, svoje obľúbené weby. Vonku mrzne, sneží, vládne hmla, ja sedím v teple pri počítači a káve, spracovávam objednávky.

Je to už pár rokov, čo nepracujem pre konkrétneho šéfa. Som freelancer. Nemám pevnú pracovnú dobu, nemám pridelenú kanceláriu, nemám erárny mizerný stôl s mizernou stoličkou a mizernou kávou. Dokonca nemám ani pridelený služobný počítač a mobil. Všetko som si kúpil sám, a práve preto mám také, aké vyhovujú mne a nie rozpočtu nejakého šéfíka. Na druhej strane nemám pevne daný ani koniec pracovnej doby. Keď je práce viac, často končím až v večer či v noci. Vravíte, že nič nenormálne aj vo firmách? No ja mám za nadčas aj zaplatené 😉 Alebo si beriem „náhradné voľno“, keď je práce menej.

Hlavne ale ráno nemusím do tej zimy. Vyjdem z domu až na poludnie, keď je najteplejšie, a zájdem si do reštaurácie na obed. Urobím si prestávku, prejdem sa, takže nesedím celý deň iba za počítačom. Navyše si kedykoľvek počas dňa môžem na chvíľu ľahnúť, prípadne zdriemnuť. Byť freelancer má skrátka svoje výhody.