Nepoznám Slováka, ktorý by sa nesťažoval na mizernú nízku kvalitu akéhokoľvek tovaru. Od elektronicky cez potraviny až po obuv. Pritom pred dvadsiatimi rokmi sme mali možnosť nakupovať všetko ak nie vo vynikajúcej, tak určite v dobrej kvalite. Čo sa stalo? Kto za to môže?
Chlieb, ktorý doma splesnivie, rožky zgumovatejú, mlieko neskysne ale sa vyslovene pokazí, topánky sa rozpadnú, len čo zbadajú dážď. Máme plné obchody všeličoho možného aj nemožného, všetkého čo potrebujeme aj nepotrebujeme. Len nič nevydrží.
Akurát tento týždeň som si povzdychol, že tú ryhu na hnedých kožených topánkach mám od upratovania starej garáže, ktorú sme pred desiatimi rokmi predali a už vtedy som tie topánky nemal nové. A mám ešte jedny, čierne, o pár týždňov budú mať 4 roky. Oboje mi slúžia bez problémov a nosím ich každú zimu. Čím to je, že sa nemusím sťažovať na kvalitu?
Podľa mňa tým, že som pri ich výbere nemal na zreteli ich cenu, ale kvalitu a nebol som ochotný zo svojich nárokov zľaviť. Prvý pár ma stál 2500 Slovenských korún (to je za 12 rokov cca 200 korún, teda asi 7 eur ročne), druhý pár stál 50 eur (to je v súčasnosti 12 eur za rok nosenia – dúfam, že ešte nejaký čas vydržia). Pritom viem od známych, že ak si kúpia lacné topánky za 15 eur, nemajú s nimi nijaké starosti. Najneskôr po polroku ich jednoducho vyhodia, lebo sú zničené a tečie do nich a na druhú zimu si kúpia nové. Ktoré tiež možno ledva dočkajú koniec zimy. Za dvanásť rokov takto na lacných topánkach minú 180 eur. Skoro dvojnásobok toho, čo som ja dal za drahé topánky.
Títo ľudia však nie sú ochotní dať „veľa peňazí“ za poriadny tovar. Akceptujú nízku až mizernú kvalitu výmenou za relatívne nízku cenu. Píšem zámerne „relatívnu“, lebo v absolútnych číslach, počas celej dlhej doby využívania výrobku, sa ukazuje, že lacné výrobky sú vlastne veľmi drahé. Musíme ich opakovane kupovať, opakovane strácať čas ich výberom a nákupom a opakovane plníme kontajnery na odpad tým istým bordelom.
Nie nadarmo naši predkovia hovorievali, že nie sú takí bohatí, aby si mohli dovoliť kupovať lacné veci.
Podobných príkladov, ako ja s topánkami, iste aj vy nájdete vo svojom okolí dosť. Takže už určite poznáte odpoveď na otázku z úvodu. Kto môže za mizernú kvalitu výrobkov v našich obchodoch?
Zákazník. Ten zákazník, ktorý dáva prednosť nízkej cene bez ohľadu na kvalitu, ktorú za svoje peniaze dostane.
Z časti s vami súhlasim, ide však aj o to, že pokiaľ človek zarobí 300e v hrubom, tak si jednoducho nedovolí kúpiť si topánky za 2500 Sk alebo za 50 eur.
Bohužiaľ táto doba je konzumná a tak sa k tomu stávajú výrobcovia, ktorí častokkrát zámerne svoje výrobky vyrábajú tak, aby po 2 rokoch skončila ich životnosť…
Ba práve naopak, človek, ktorý málo zarába, by si mal dobre rozmyslieť, či naozaj kúpi lacné topánky. Samozrejme, že nemôže celej rodine nakúpiť naraz topánky po 50 eur. No ak jeden rok kúpi rodina jednému členovi také topánky, desať rokov mu už žiadne kupovať nemusí. A tak je to so všetkými lacnými šuntami. Kupujú lacné a preto im neostáva nič iné, len dookola kupovať furt stále lacné. A preto nikdy nič mať nebudú.
Vyhovárať sa na dobu je také slovenské. Doba je taká, ako si ju ľudia urobia. Alebo ja žijem v inej dobe? Pre mňa extra dovážajú výrobky s predĺženou životnosťou? Či?
Warning: Undefined array key 1 in /data/e/3/e322474f-a58f-4382-8ca8-2b50862baf07/osobnyblog.sk/web/wp-content/plugins/wp-useragent/wp-useragent-detect-os.php on line 668
pozri sa faktom ostava, ze tie najkvalitnejsie topanky dostava zapad a tie s horsou kvalitou dostava vychodna Europa a su tu oznacovane ako kvalitne
– ja sa snazim kupovat si tiez za cca 50eur a maju vyssiu zivotnost, ale kopu krat som sa stretol s tym, ze bud brat alebo kamarati si take kupil a vydrzali polroka
– doba je vsak konzumna, takze vsetko sa robi narychlo a aj pri kvalitnejsich topankach sa casto stava, ze vychytas nepodarok 😛
– a asi nie ste z tych co zarobia 300 eur v hrubom, keby ste boli, dvakrat by ste si rozmysleli ci date za topanky 50eur alebo viac
– prajem pekny zvysok dna
Aj mne vydržali jedny také topánky pol roka. V záručnej lehote mi predajca vrátil peniaze a kúpil som si iné. Či?
Doba je taká, akú si ju ľudia urobia. Keď ľudia odmietnu šmejdy kupovať, obchod ich nebude predávať. To je celé. A koľko ja zarábam? By ste sa divil niekedy… Preto si dávam pozor, čo kúpim. Nemám totiž na lacné veci, ktoré nevydržia.