Predpokladám, že väčšina ľudí u nás má účet v nejakej banke. Predpokladám, že aj vy, čitateľ môjho webu, má aspoň jeden účet v banke a aj ho využívate. Veľmi pravdepodobne máte aspoň debetnú kartu, možno aj kreditku. Platíte za nákupy v obchode, platíte zrejme aj za nákupy na internete. A občas si zájdete do bankomatu vybrať hotovosť. A zrejme by každému z vás vadilo, keby vás mal personál banky za blbca, čo nevie svoj účet a kartu používať.
Máte dobrú predstavivosť? Stačí vám len malý kúsok fantázie. Zatvorte oči, vlastne nie, to by ste museli prestať čítať. A to by ste sa potom nezasmiali. Takže pre túto chvíľu som mlado vyzerajúca dievčina, blondýnka so stredne dlhými vlasmi. Mám už po promóciách, ale bežne mi nechcú v meste predať pivo. Čo už, až tak často ho nekupujem.
Vchádzam do pobočky banky v známom nákupnom centre a idem k prepážke. Mladík ma zdraví „Ahoj, čo potrebuješ.“ Sopliak, čo by som ho poslala po to pivo, mi tyká, čo mi na jednej strane lichotí. Na druhej strane som klientka firmy, ktorá ho zamestnáva a mám príjem väčší, ako on. Mám auto, mám motorku, mám možno viac, ako si on dovolí za prepážkou snívať. Nechávam to tak, ponáhľam sa a tak vravím: „Chcem si vybrať hotovosť“. Musia mať skvelé psychotesty v tejto banke, používané pri výbere pracovníkov na prepážky, ciciak briskne reaguje: “ A už si skúšala použiť bankomat?“ „Idem kupovať auto,“ odvetím mu a vyslovujem požadovanú sumu. Jeho tvár sa mení na citrón kombinovaný s uhorkou, podáva mi nevyhnutný formulár a neskôr aj hotovosť. Kašlem na neho, blbečka, čaká ma dlhá cesta po nové auto.
Bola by som na toho debilka v kravate aj zabudla, keby som onedlho nedostala mail z ČSOB, kde si zisťovali moju spokojnosť s návštevou ich exkluzívnej pobočky. Čo im j*be? Odpovedám po pravde, že sa mi nepáčilo, ako reagoval ich zamestnanec na moju požiadavku ohľadne hotovosti. Onedlho prišla odpoveď, pri ktorej som si pomyslela, že tie výberové konania musia byť naozaj skvelé, keď na základe nich vyberajú práve takýchto zamestnancov. Keby aspoň držali hubu a potichu si robili svoju robotu. Takto len robia hanbu svojej banke. V odpovedi totiž stálo, že ciciakova poznámka o mojej neschopnosti používať svoju kartu k svojmu účtu bola vedená snahou zjednodušiť mi život.
To aká sliepka sedí za tým mailom? Ona nevidí, akú sumu som si z účtu vyberala? Ona netuší, že aj keby sa ten ich poskok za prepážkou pretrhol, tak mi ich bankomat nevydá takú sumu ani na etapy? Vedia vôbec, aké limity má ich banka nastavené a že niekedy je skrátka potrebné, lebo ONI SI TO TAK VYMYSLELI, zájsť do pobočky a požiadať o prácu ľudí, ktorých si svojím nie malými poplatkami platíme?
Banky sa rady stavajú do role konzervatívnych inštitúcií. Keby som aj mala dvanásť rokov a prídem do banky, aj starý dedo pred penziou by mi mal vykať, lebo som klient. A žena. Aj keby som si zo svojho účtu vyberala dvadsať eur v hotovosti na prepážke, ten fracek si odpustí drzé poznámky a úvahy o mojej inteligencii. Lebo sú to moje peniaze a za službu, ktorú mi poskytuje, si ho platím. Poplatkom za vedenie účtu aj poplatkom za transakciu na prepážke. Rovnako pri písaní mailu a pýtaní si referencie by neškodilo, keby sa za tým počítačom venovali svojej práci a aspoň pri odpovedi si pozreli, na čo sa vlastne pýtajú. Snaha ich neokrôchanca je mi ukradnutá, mňa zaujíma servis, ktorý mi poskytujú.
Ak majú v ČSOB problém si to uvedomiť, ja nemám najmenší problém vymeniť banku. Za takú, v ktorej sa budú ku mne a mojím peniazom správať s úctou.
Koniec príbehu. A teraz si ma znova môžete predstavovať ako…, áno, ako len chcete 😉