Mám svoj obľúbený čas, kedy chodievam na obedy. Mám aj svoju obľúbenú reštauráciu, kde skvele varia a sú ochotní upraviť menu podľa mojich predstáv pre pár ľudí. Len sa mi zdalo, že mi nejak dlho trvá do reštaurácie prísť.

Patrím k ľuďom, ktorí majú radi istú pravidelnosť, v niektorých situáciách je na nezaplatenie. A to sa týka aj obedov. Hlad a chuť na niečo dobré prichádza v určitú dobu. Podporujem to aj tým, že ak po ponocovaní dlhšie spím, raňajkujem pozdejšie a menšiu porciu, ak skoro vstávam, doprajem si výdatnejšie raňajky. Vo výsledku tak stabilizujem svoj denný harmonogram a nemám problém s tým, že by som obed nedojedol a potom bol večer hladný ako spisovateľ. Súčasne si držím dobrú figúru aj telesnú kondíciu a zdravotný stav.

No len sa mi to nezdalo, že chodím na obedy pozdejšie. Aj som sa snažil odísť o päť minút skôr, ale keď som si sadol za stôl a pri čakaní na čašníčku sa pozrel na hodiny za barovým pultom, furt mi to nesedelo. Až som raz dostal SMS pred obedom, tak som zobral mobil do ruky (bežne sa nenechám pri obede rozptyľovať či vyrušovať ničím a nikým) a pri tom pozrel na hodiny, na mobile mi idú absolútne presne.

Ukazovali o desať minút menej. Hm, pokaziť sa môže všetko, aj mechanika aj elektronika. Po príchode do kancelárie som si porovnal čas mobilu s počítačom (má hodiny synchronizované s internetovým serverom) aj s digitálnym teplomerom na stene. Všetky trio prístroje ukazovali rovnaký presný čas.

Druhý deň som si opäť pri obede porovnal čas na mojom mobile s veľkými ručičkovými hodinami na stene. Ukazovali o desať minút viac. Spýtal som sa na to prevádzkárky. Vraj o tom vie a majú to tak naschvál.

Hm, zaujímavý systém. Ďalej som sa už nepýtal, či je to preto, aby hostia čo najskôr dojedli a opustili lokál alebo preto, aby hostia pri príjemnom posedení a chutnom jedle nezameškali termín návratu do práce po obedňajšej prestávke alebo prišli načas na dohodnutú schôdzku.