Pokutami už nestrašia len policajti vodičov, už sa nimi oháňajú aj politici voči iným politikom. Pri pokuse navrhnúť akéhokoľvek kandidáta na ministra životného prostredia sa okamžite vyroja kadejakí aktivisti a ochranári a protestujú, lebo vraj vymenovanie práve tohto kandidáta za ministra spôsobí, že Slovensko bude platiť pokuty. Čo ste sa s koňom zrazili?

Že vraj orgány Európskej únie nám vyrubia pokuty za nerešpektovanie opatrení v oblasti životného prostredia.

To fakt?

Poďme sa pozrieť najprv na tých šoférov, pokuty a policajtov.

Štát, teda organizovaná skupina, si osobuje silou, daňami, policajtmi a zákonmi, teda vopred a zhora stanovenými písanými postupmi a zákazmi, rozhodovať o dovolenom a nedovolenom konaní na území, nad ktorým má správu. Medzi inými stanovuje aj podmienky, za ktorých je možné využívať inak ako vlastnou silou poháňanými strojmi dopravné komunikácie, ktoré postavila za peniaze ľudí, nad ktorými vládne, a ktoré im pod hrozbou silou dopredu zobrala. Takže každý, kto chce vlastniť takýto prostriedok, auto, musí najprv splniť podmienky, znalosti a skúsenosti, na vydanie vodičskej licencie. A potom musí dodržiavať pravidlá, ktoré na komunikáciách platia. Vraj na ochranu všetkých ostatných aj toho samotného vodiča-užívateľa komunikácie. A kto po vydaní licencie počas využívania spoločnej komunikácie pravidlá nedodržuje, je potrestaný, najčastejšie peňažnou pokutou. V najhoršom prípade odobraním licencie, nemôže ďalej využívať spoločnú komunikáciu.

Poviete si OK, máme demokraciu, súbor týchto základných predpisov prijali ľudia, ktorých sme dočasne poverili správou našich spoločných vecí a doplnkové pravidlá prijali a realizujú ľudia, ktorí boli týmito našimi volenými zástupcami menovaní ako odborní garanti k predchádzaniu a riešeniu problémov.

Môže byť?

Teraz si predstavte, že ste si kúpili veľký, ale naozaj veľký pozemok. Produkujete tak veľa dreva, kameňa, piesku, potravín, že ich predajom uživíte nie len seba, rodinu a svojich zamestnancov, ale vám zvýši aj na vybudovanie dvoch ciest, aby sa po pozemku všetci presúvali bezpečne. Platí na takýchto súkromných cestách súbor horepopísaných pravidiel a reštrikcií?

Zrejme bude výhodne využívať prednosť sprava, jazdu pri pravom okraji a podobne, ale štátni policajti, hoci sú veľkosťou územia nadradený tomu vášmu ranču, by tu pokuty rozdávať nemohli a STK a EK kontrolovať taktiež nie. Nie je to verejná komunikácia, je to súkromný pozemok, cudzím vstup zakázaný.

A teraz sa majitelia štyroch takýchto susediacich rančov dohodnete, že budete svoje cesty využívať spoločne a dodržiavať svoje pravidlá. Kto môže prísť a povedať, že vám dá pokutu, keď jazdíte rýchlejšie, ako si on myslí, že by ste mali alebo jazdíte po lúke alebo necháte stáť auto pri rybníku s vrčiacim motorom? Že budete dodržiavať pravidlá, ktoré on so svojimi kumpánmi vymyslel v krčme? No u mňa by to mohol skúsiť každý, kto je ochotný riskovať, že dostane po papuli.

Rovnako to vidím s tým našim životným prostredím. To nepatrí ani Európskej komisii, ani frau Pfizer, ani Európskemu parlamentu, ani Európskej únii ako imaginárnemu štátnopolitickému celku. To patrí nám, občanom Slovenskej republiky, zvrchovaného štátneho celku. My sme povinní ho chrániť, ale nie absolútne. My sme oprávnení ho využívať, ale nie absolútne. Hranice obého si stanovujeme našimi zákonmi v našom parlamente. Tak, aby sme ho mohli užívať ku svojmu prospechu a chrániť. Pre naše deti aj nás.

Lebo ak si niekto pri tom osobuje právo udeľovať nám pokuty, znamená to, že jeho názor, pravidlá a ciele sú nad našimi? My, čo tu žijeme, máme chrániť naše prostredie, naše okolie, podľa jeho predstáv? A pre koho? Kto si myslí, že mu to patrí? Chce po hube?

Rovnako ako tí „aktivisti“, teda zapredanci, ktorí za judášsky groš a misku šošovice navyše kvákajú nezmysly proti vlastnému národu? Aj keď o tom nie som presvedčený, že sú z národa Slovenského. Sú len občania Slovenskej republiky. Na to by ale mali pamätať, aj na nich platia naše zákony, medzi inými aj tie o vlastizrade alebo zneužití právomoci verejného činiteľa.

Mimochodom, keď nejaký ekoaktivista chce chrániť prírodu po svojom, nech si ju chráni na svojom. Nech si kúpi za trhovú cenu pozemky a tam rieši svoje pozorovania, ochranu a iné čudestvá. Na svojom za svoje. Na moje nech veľmi nechodí, nemôžem ručiť za jeho bezpečnosť. Čo keby sa zapáčil napríklad môjmu psovi?