Jedným z propagovaných pilierov EÚ bol aj voľný pohyb tovaru a služieb. Praktickým krokom bolo zrušenie cla pri nákupe medzi členskými štátmi. Výhodou tohto kroku malo byť zníženie cien dovážaných produktov. Na prvý pohľad má jednotný trh a bezcolný nákup samé pozitíva. Tak prečo je clo znovu na pretrase a prečo sa znovu zavádza?
Opätovné zavedenie cla má na svedomí Donald Trumph, súčasný americký prezident. Clo je poplatok štátu, najčastejšie vyjadrený v nejakých percentách z hodnoty tovaru, ktorý musí zaplatiť ten, kto produkt do štátu dováža. Teraz sa veľa hovorí o cle na oceľ a hliník, dovážané do USA z Kanady, Číny a Ruska a clo sa týka aj mnohých iných produktov z rôznych krajín, dokonca aj z Európskej únie. Vo výsledku to znamená pre všetkých nakupujúcich zvýšenie nákladov, zdraženie výrobkov. Oceľ a hliník sa nepoužíva len na stavbu mostov alebo mrakodrapov. Ale aj na výrobu áut, hrncov, kosačiek či plotov alebo bicyklov. Zavedenie cla na dovoz surovín zdražie všetky výrobky z nich.
Prečo potom štáty, na ktorých výrobky a materiály je clo zavedené, sa tak rozčuľujú? Veď zvýšenie ceny sa dotkne domáceho obyvateľstva v štáte, ktoré clo zaviedlo.
Vec nie je taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá a ako nám ju chcú prezentovať niektorí politici a niektorí novinári.
Clo môže spôsobiť zvýšenie cien dovážaných produktov, ktoré zaplatia domáci spotrebitelia. Clo môže spôsobiť pre zvýšenie cien zníženie objemu predaja, lebo na výrobky budú ľudia míňať menej, keďže viac peňazí nemajú alebo nechcú dať. A to už začína byť „zaujímavé“ z pohľadu producenta. O koľko sa zníži odbyt, keď cena vzrastie?
Kontrolná otázka, súdruhovia: Prečo sa výrobky dovážajú zo zahraničia?
Buď štát dané výrobky nevyrába (nevie alebo nemá suroviny a technológie), buď ich vyrába málo alebo (Ako v každom teste C je správne) sú dovážané lacnejšie, ako domáce. Inými slovami zrušením cla sa otvoril v minulosti trh dovozu lacnejších produktov. To spôsobila na jednej strane lepšiu dostupnosť výrobkov domácemu obyvateľstvu, na druhej aj pokles domácej výroby a stratu pracovných miest. Takže po krátkej dobe lacného blahobytu nastúpila doba chudoby pre časť obyvateľstva. Dovozca zrušením cla profitoval, štát a banky mali starosti s nezamestnanosťou a nesplácanými hypotékami. Bravó, voľný trh!
Opätovné zavádzanie ciel je kritizované. Predovšetkým predstaviteľmi štátov, ktoré clom zaťažené produkty vyvážajú. Znižuje im to blahobyt, bohatstvo, pohodlný život na úkor iných.
A akú výhodu prináša clo štátu, ktoré ho pri dovoze vyberá?
Z pohľadu obchodnej firmy je výhodnejšie nakúpiť tovar lacnejšie, dá sa predať s väčším ziskom alebo pri malom zisku vo väčšom objeme. Oboje prináša firme a jej majiteľovi nepredstaviteľné zisky.
Z pohľadu krajiny ako celku je výhodné, keď takmer každý má zdroj príjmov z práce, keď každý môže vyrábať a predávať a za utŕžené peniaze kupovať. Ideálne v uzavretom cykle vo vnútri krajiny. A je úplne jedno, aké vysoké ceny občania platia, ak majú vysoké platy. Keď všetci zarobia dosť na nákupy a všetko vyrobené sa predá. Keď nikto nehladuje a sklady nie sú preplnené. Pozrite sa na také Nórsko, pre cudzinca je tam nepredstaviteľne draho. Ale domáci si nesťažujú. Ich ceny sú primerané ich platom a čo ich do Slovákov, no nie?
A keď do takto dobre fungujúceho systému chce niekto doviesť lacné topánky povedzme z Ázie, je výhodné zaťažiť ich clom. Prečo? Aby sa ich cena vyrovnala domácej produkcii. Zákazník si tak nebude vyberať podľa ceny. Ak ľudia začnú kupovať dovozový tovar, časť ceny, clo, sa dostane do štátneho rozpočtu a môže poslúžiť na sociálny program pre ľudí, ktorí vinou takto nakupujúcich prišli o prácu. Pravda, to štát nesmie mať vládu, ktorá všetko rozkradne. Ak uvedomelí občania uprednostnia pri rovnakej kvalite domácu produkciu, ich spoluobčania sa nemusia báť o prácu a štát clo nepotrebuje. Jediný, kto riskuje, je obchodník, ktorý chce zarobiť na nešťastí ľudí v krajine.
Clo chráni nie len domácich podnikateľov, ale aj občanov. Chráni celú ekonomiku pred kolapsom, pred sociálnymi otrasmi. Výškou cla môže vláda regulovať objem dovozu aj úroveň konkurencieschopnosti podnikov. A objem prostriedkov na sociálny program alebo investície do rozvoja infraštruktúry či inovácie výrobnej sféry.
To však musí mať tá vláda možnosť clá zavádzať. Nesmú jej byť zrušené zhora z centra monarchie. A vláda musí mať na zreteli viac spokojnosť všetkých občanov namiesto zopár „vyvolených“ podnikateľov. Donald Trump je vykresľovaný ako idiot, keď opätovne zavádza clá. No povedzme si otvorene, kto je tu blázon a kto chudák?